Uživí vás 30 dojníc?
Dá sa uživiť. Nie je to tak, že by človek vyskakoval. Ak do toho započítame možnosť, že mám vlastné podnikanie a slobodu, tak je to dobrá kombinácia.
Farmu ste zdedili, alebo ste začali podnikať sám?
Keď som sa oženil, s manželkou sme sa rozhodovali, čo a kde budeme robiť. Padlo rozhodnutie, že založíme farmu. Zveľaďujeme ju postupne z roka na rok. Začínali sme od nuly. Rodičia síce chovali nejaké zvieratá, ale to mali popri zamestnaní. Bola to pre nich doplnková činnosť. My to robíme profesionálne. Takže sme prvá generácia.
U nás nie je bežné, že si mladý človek vyberie poľnohospodárstvo. Čo boli dôvody vášho rozhodnutia?
Tých podnetov bolo niekoľko. Prvý je ten, že táto práca ma baví. Okrem toho sme chceli deti vychovávať v súlade s prírodou, so zvieratami. Chceli sme im vštepiť pracovné návyky, aby rodina ťahala spolu, aby mala niečo spoločné, a tým je farma. Navyše mal som s tým skúsenosť, keďže sme doma mali jednu-dve kravy, čo na Orave bolo bežné. Keď som cestoval po svete, videl som, že farmár môže mať aj spoločenskú hodnotu. Že byť farmárom nie je podradné, ako nám bolo vštepované v minulosti.
