Šéf rezortu Lloyd Austin podľa vyhlásenia nariadil vyslať krížniky a torpédoborce schopné obrany proti balistickým strelám do regiónov Európy a Blízkeho východu a podniká kroky na nasadenie väčšieho počtu pozemných systémov protiraketovej obrany. Z vyhlásenia podľa agentúry AP ďalej vyplýva, že Pentagón sa tiež rozhodol ponechať na Blízkom východe lietadlovú loď ako odstrašujúci prostriedok proti Iránu aspoň do budúceho roka. Austin totiž nariadil presun skupiny na čele s loďou USS Abraham Lincoln do regiónu, aby nahradila flotilu vedenú USS Theodore Roosevelt. Tá sa nachádza v Ománskom zálive, koncom leta by sa však mala vrátiť do USA.
Posilnenie vojenskej prítomnosti je reakciou na hrozby Iránu a ním podporovaných militantných skupín, uviedla vo vyhlásení zástupkyňa tlačového tajomníka Pentagónu Sabrina Singhová. Tomuto kroku zo strany USA podľa nej prechádzal štvrtkový rozhovor medzi americkým prezidentom Joeom Bidenom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. "Ministerstvo obrany (USA) naďalej podniká kroky na zmiernenie možnosti regionálnej eskalácie zo strany Iránu alebo jeho partnerov a zástupcov," zdôraznila Singhová s tým, že Washington presadzuje zníženie napätia v regióne aj prímerie ako súčasť dohody o rukojemníkoch medzi Izraelom a Hamasom s cieľom ukončiť vojnu v Pásme Gazy.
Irán a jeho regionálni spojenci prisľúbili odvetu za zabitie vodcu militantného hnutia Hamas Ismaíla Haníju v Teheráne a vysokého predstaviteľa libanonského hnutia Hizballáh Fuáda Šukra v Bejrúte, čo podnietilo obavy z rozšírenia konfliktu na Blízkom východe. Teherán a Hamas pripísali zodpovednosť za smrť Haníju Izraelu, ktorý to dosiaľ nepotvrdil ani nevyvrátil.
Nemenovaný zdroj blízky Hizballáhu pre AFP povedal, že iránski predstavitelia sa v stredu stretli v Teheráne s predstaviteľmi tzv. osi odporu - neformálnej aliancie skupín podporovaných Iránom, ktoré sú nepriateľské voči Izraelu -, aby spolu prediskutovali ďalšie kroky. Predmetom rozhovorov boli podľa neho dva možné scenáre. V prvom prípade by išlo o súbežný útok Iránu a jeho spojencov, druhý plán predpokladá postupnú reakciu každej zainteresovanej strany. Irán v apríli podnikol svoj prvý priamy útok na Izrael, pri čom vypálil drony aj rakety. Väčšinu z nich sa podľa neho podarilo zostreliť mimo Izraela aj za pomoci amerických síl.
