Výskumníci z Kolumbijskej univerzity zistili, že ľudia, ktorí stratili dvoch alebo viac blízkych, sú biologicky starší. To znamená, že ich bunky a DNA vykazovali vyššiu mieru poškodenia ako bunky a DNA podobne starých ľudí, ktorí nestratili blízkeho človeka.
„Naša štúdia ukazuje silnú súvislosť medzi stratou blízkych osôb v priebehu života od detstva až po dospelosť a rýchlejším biologickým starnutím. Stále úplne nerozumieme tomu, ako strata vedie k zhoršeniu zdravia a vyššej úmrtnosti, ale biologické starnutie môže byť jedným z mechanizmov, ako naznačuje naša štúdia. Budúci výskum by sa mal zamerať na hľadanie spôsobov, ako znížiť neúmernú stratu v zraniteľných skupinách. Je nevyhnutné poskytnúť tým, ktorí zažívajú stratu, zdroje na zvládanie a vyrovnávanie sa s traumou,“ uviedla hlavná autorka výskumu, profesorka Allison Aiello z Kolumbijskej univerzity.
Biologické starnutie znamená pokles funkčnosti tkanív a buniek v tele. Ľudia starnú rôznym tempom. Jeden štyridsiatnik tak môže mať bunky priemerného tridsiatnika, zatiaľ čo iný štyridsiatnik môže mať bunky priemerného päťdesiatnika. Biologické starnutie teda nezodpovedá chronologickému veku.
„Súvislosť medzi stratou blízkych osôb a zdravotnými problémami v priebehu života je dobre známa. Niektoré etapy života však môžu byť zraniteľnejšie voči zdravotným rizikám spojeným so stratou a nahromadenie takýchto strát sa zdá byť významným faktorom zhoršovania zdravia a urýchľovania starnutia,“ dodal profesor Aiello.
