V tejto súvislosti považuje za dôležité, aby bol rodič dobrým vzorom pre dieťa, a to aj vo vzťahu k alkoholu. S tým podľa nej súvisí striedme alebo zodpovedné pitie.
"Vývin a dozrievanie mozgu sa prirodzene končí až niekedy medzi 20. a 25. rokom života. Alkohol toto zrenie narúša, a tak neumožní mozgu dosiahnuť svoj plný potenciál," zdôraznila psychologička. Poukázala na to, že ľudia, ktorí pili alkohol ako adolescenti, mali menšie objemy sivej aj bielej mozgovej hmoty v porovnaní so skupinou, ktorá alkohol v tomto období ešte nepila.
Ako doplnila, hipokampus, ktorý je zodpovedný za pamäť a schopnosť učiť sa, bol výrazne menší u ľudí, ktorí mali v dospievaní problém s alkoholom. V období adolescencie takisto podľa nej dozrievajú mozgové štruktúry takzvaného vyššieho rádu, teda utvára sa intelekt, dozrieva osobnosť. "Ide o rozvoj takých schopností, akými sú napríklad regulácia a kontrola emócií, kognitívna flexibilita a spracovanie či prepájanie nových podnetov," vysvetlila s tým, že v dôsledku nadmerného pitia dochádza k ich narušeniu.
Pre obdobie adolescencie je podľa psychologičky viac ako pre iné vývinové obdobia typické zapájanie sa do impulzívneho správania. Neukončil sa totiž ešte vývin mozgových štruktúr a nie je dostatočne rozvinutá schopnosť kontrolovať a regulovať správanie. Spolu s faktom vysokej návykovosti alkoholu tak podľa nej vzniká istý začarovaný kruh.
