Ľudí užívajúcich melatonín ohrozovalo počas 15 skúmaných rokov až o 58 percent nižšie riziko rozvinutia VPDM ako ľudí, ktorí ho neužívali. Vyplynulo to z analýzy zdravotných záznamov viac než 238.000 pacientov starších ako 50 rokov zhromaždených v USA v rokoch 2008 – 2023, ktorí netrpeli VPDM. Približne 121.000 (50,8 percenta) z nich uviedlo, že užívajú melatonín. Vedci výsledky skúmania zverejnili začiatkom júna vo forme štúdie v odbornom žurnále JAMA Ophtalmology.
Napriek tomu, že štúdia odhalila zaujímavé spojenie, má tiež niekoľko závažných nedostatkov. Zrejme najväčším je potenciálny rozdiel v podávanom množstve melatonínu a jeho koncentrácii. Melatonín je v USA považovaný za výživový doplnok a je preto voľne dostupný bez lekárskeho predpisu. Jeho množstvo v doplnkoch rôznych značiek sa môže výrazne líšiť, v niektorých prípadoch môže byť dokonca nulové. Skutočné množstvo melatonínu užívané účastníkmi štúdie je preto neznáme.
Ďalším problémom je, že štúdia skúmala iba spojenie medzi melatonínom a VPDM, preto nedokazuje, že melatonín priamo zabraňuje vzniku ochorenia. Riziko vzniku VPDM nemusel ovplyvniť melatonín, ale skôr životný štýl účastníkov štúdie a dostupnosť lekárskej starostlivosti a autori štúdie sú si tejto skutočnosti vedomí.
Vedci napriek nedostatkom štúdie oceňujú potenciálny prínos, ktorý môže mať masovo a cenovo dostupné riešenie znižujúce riziko rozvinutia VPDM. Zdôrazňujú však, že na potvrdenie teórie o prospešnosti melatonínu pri prevencii alebo liečbe tohto ochorenia je potrebné vykonať štúdie so starostlivo kontrolovanými podmienkami.
Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) postihuje makulu (žltú škvrnu). Je to miesto na očnej sietnici s najväčšou hustotou svetlocitlivých buniek (čapíkov) umožňujúce najostrejšie farebné videnie.
Existujú dve hlavné formy VPDM – suchá a vlhká. Suchá forma je menej závažná, vyskytuje sa v približne 80 percentách prípadov a spôsobuje postupný rozklad čapíkov žltej škvrny. Vlhká forma je závažnejšia a okrem rozkladu buniek pri nej dochádza aj k abnormálnemu rastu krvných ciev pod sietnicou, z ktorých môže následne začať unikať tekutina spôsobujúca ešte závažnejšiu stratu zraku. Vlhká forma VPDM postihuje približne desať až 15 percent pacientov trpiacich suchou formou.
Obe formy ochorenia postupne poškodzujú žltú škvrnu a spôsobujú skreslenie alebo rozmazanie obrazu v strede zorného poľa, hoci úplná slepota (úplná strata schopnosti vnímať svetlo) nenastáva.
