Hňota zadržali na základe zatykača Interpolu vlani v októbri v Belehrade, kam údajne prišiel nakrúcať reklamné video. V Bielorusku je obvinený z daňových únikov vo výške státisícov eur. Aktivista obvinenia odmieta a tvrdí, že sú len pokusom bieloruských úradov o jeho umlčanie. V belehradskom väzení strávil vyše sedem mesiacov. V súčasnosti je v tzv. domácom väzení, pričom pre AFP povedal, že sa voči verdiktu odvolá.
Súd v Belehrade jeho vydanie odobril už v decembri, následne však odvolací súd verdikt v marci zrušil a prípad vrátil na opätovné preskúmanie. Belehradský súd teraz opätovne rozhodol, že boli splnené zákonné podmienky potrebné na jeho vydanie. Hňot (41) ušiel z Bieloruska v roku 2021. Tvrdí, že ak ho teraz vydajú do vlasti, "najlepšou možnosťou" pre neho bude trest smrti. Je si tiež istý, že v tamojšom väzení by ho mučili.
Hňot založil v Bielorusku združenie, ktoré podporilo v roku 2020 masové protesty vyvolané výsledkami sporných prezidentských volieb. V tých oficiálne zvíťazil dlhoročný autoritársky prezident Alexander Lukašenko, bieloruská opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované. Režim následné protesty tvrdo potlačil. Stovky ľudí sa ocitli vo väzení, alebo z krajiny ušli. Utiekla aj súčasná exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanouská, ktorá v zmienených voľbách kandidovala proti Lukašenkovi. "Andrejovi hrozí v Bielorusku porušovanie ľudských práv, zbavenie slobody a mučenie z politických dôvodov," napísala v piatok na sociálnej sieti X.
V súvislosti s prípadom zároveň požiadala srbského ministra spravodlivosti aj druhostupňový súd, ktorý bude posudzovať najnovšie Hňotovo odvolanie, aby ho do Bieloruska nevydávali. Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) zaraďuje Bielorusko vo svojom rebríčku slobody tlače na 167. miesto zo 180 posudzovaných krajín - medzi tie vôbec najhoršie na svete. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022 bola táto krajina podľa RSF pre novinárov najnebezpečnejšou v Európe.
