Celebrita medzi zločincami Jozef Roháč: Únos ministrovho námestníka

Dnes mu pripisujú bombové útoky aj nájomné vraždy. Jozef Roháč (58) je zrejme najznámejšou zločineckou „celebritou“ na Slovensku a momentálne sedí vo väzení v Maďarsku a čaká na ďalší proces. Svoju kariéru človeka na úteku však začal už v roku 1985, keď šokoval celé Československo pokusom dostať sa za hranice s pištoľou v ruke.

Zadrôtované hranice

Dnes sa do Rakúska či inej európskej krajiny dostanete ľahko, stačí mať platný občiansky preukaz. V časoch komunistickej totality však boli hranice zadrôtované a strážené vojakmi. Na vycestovanie, hoci len na pár dní, musel každý občan podstúpiť ponižujúci kolotoč žiadostí a čakania, zväčša s nulovým výsledkom. Dobrodruhovia skúšali riskantnejšiu možnosť: dostať sa za hranice nelegálne, bez možnosti návratu a navyše aj s rizikom smrti. Prestrihať sa alebo preliezť cez vysoké drôtené zátarasy a potom preplávať Dunaj či Moravu na hranici s Rakúskom skúšalo veľa odvážlivcov a vyše 60 ich pritom zomrelo – zväčša ich zastrelili vojaci, ktorým sa hovorilo pohraničníci. Ak dnes niekto kňučí za vymoženosťami socializmu a skvelým životom, ktorý vtedy bol, nech si spomenie na stovky kilometrov zátarasov, ktoré boli na hranicich a stovky ľudí, ktorí skončili vo väzeniach len kvôli tomu, že nemilovali komunistov a chceli odtiaľto odísť.

Dobrodruh Roháč

Jozef Roháč bol v roku 1985 29-ročný mladý muž, žijúci v Leviciach s manželkou a dvomi deťmi. Nemal mäkkú poddajnú povahu a komunistov vonkoncom nemiloval. Vyskúšal si rôzne zamestnania a finančné problémy ho napokon priviedli na krivé chodníčky. Po sérii vykrádačiek rodinných domov v Leviciach cítil, že nebude trvať dlho a príde si preňho polícia. Keď stretol kamaráta Ernesta Rečku, ktorý mal rovnaké problémy, dohodli sa na emigrácii. Pretože obom pasy už dávnejšie zobrali komunisti, museli sa dostať cez hranice nelegálne a najmä čo najskôr.

Prepad v Dimitrovke

S nápadom uniesť nejakú vysokopostavenú osobu a použiť ju ako rukojemníka prišiel Roháč. Tvrdil, že elegantne tak vyriešia problém, ako sa dostať cez hranice do Rakúska bez prekonávania zátarás a plávania cez Dunaj či Moravu. Komunisti predsa nebudú riskovať život svojho človeka. Plán mali jednoduchý – v Bratislave si vytipujú človeka, ktorého unesú a cez hraničný priechod Petržalka – Berg si vynútia voľnú cestu do Rakúska. Už po pár dňoch sa pustili do akcie: do Bratislavy pricestovali 25. septembra 1985. Potrebovali pištoľ – jednu Roháč mal, ale bola nekvalitná. Preto ešte v tú noc prepadli vrátnicu v Závode mieru (súčasť bývalej Dimitrovky). Vedeli, že na nočnej vrátnici bude sedieť dôchodca v uniforme a s pištoľou, tzv. člen Závodnej stráže. Driemajúceho muža omráčili, vzali mu služobnú zbraň, armádnu pištoľ ČZ 70, a zmizli v nočnej tme. Potom sa rozdelili a každý prespal na inom mieste.

Únos

Na druhý deň od rána chodili po Bratislave, postávali pred rôznymi vládnymi budovami a skúmali možnosti. Kde sa najviac vyskytujú vládni či stranícki funkcionári a kedy chodia do práce? Zaujali ich čierne limuzíny Tatra 613 pred budovami ministerstiev na Ulici Čsl. armády (dnešná Špitálska). Na tomto mieste je určite plno „papalášov“ a pri troche šťastia si možno odchytia aj nejakého ministra. Rozhodli sa rýchlo a intuitívne - únos urobia práve tu. Na druhý deň, 27. septembra 1985, už od skorého rána čakajú na svoju príležitosť. O 7.26 hod prichádza na parkovisko čierna Tatra 613. Vodič ani poriadne nezastaví, keď k autu priskakujú dvaja muži. Otvárajú dvere, jeden vyhodí šoféra, druhý si sadá dozadu k pasažierovi. Zaznie výstrel, šofér v panike ujde, no ľudia stojaci na zastávke električky oproti si nič nevšimnú. Čierna tatra sa pohne, na koľajniciach sa otočí do centra mesta a zmizne. 

Dráma na hraniciach

V aute nesedel minister, ale jeho prvý námestník, v tom čase 58-ročný uznávaný lekár a odborník MUDr. Imrich Hatiar. Výstrel, ktorý pri akcii zaznel, vyšiel náhodou – Rečka, ktorý mal nekvalitnú Roháčovu zbraň, si pri nasadaní do auta nedal pozor a nechtiac stlačil spúšť. Strela našťastie trafila len podrážku Hatiarovej topánky a nikoho nezranila. Desať minúť po únose už zastali pred prvou závorou na hraničnom priechode Petržalka – Berg. Roháč vystrelil z pištole do vzduchu a kričal na pohraničnú hliadku, že majú rukojemníka a požadujú voľný prejazd do Rakúska. Vojaci vyhlásili poplach a odpovedali, že potrebujú súhlas veliteľa. Závoru nezdvihli. Akcia, ktorá doteraz šla ako po masle, sa premenila na vojnu nervov. Roháč s Rečkom mohli mávať pištoľami a strieľať do vzduchu, komunistická bezpečnostná mašinéria sa rozbehla a už ju nič nezastavilo. Špeciálne jednotky ministerstva vnútra a vojaci uzavreli celý hraničný priechod a na miesto rýchlo prišli posily vrátane ostreľovačov a obrnených vozidiel. Už o ôsmej policajti vedeli, že rukojemníkom je námestník Hatiar. O 10.26 zistili aj totožnosť únoscov a okamžite dali vrtuľníkom doviezť ich príbuzných. Okolie hraničného priechodu Petržalka – Berg pripomínalo vojnovú zónu a Roháč s Rečkom začali chápať, že komunisti radšej obetujú Hatiara, cez hranice ich však nepustia.

Koniec

Dráma trvala 16 hodín. Tlak na únoscov bol obrovský, navyše Imrichovi Hatiarovi, ktorému chýbali predpísané lieky, začalo byť zle. Komunistická bezpečnosť dokonca zorganizovala divadlo, keď sa vybraní príslušníci vydávali za rakúskych diplomatov a vyjednávali s únoscami. S príchodom tmy sa situácia vyostrila, vojaci pustili auto za prvú závoru, ale tam ho obkľúčili zo všetkých strán a osvietili reflektormi. Pol hodinu pred polnocou Roháč s Rečkom pochopili bezvýchodnosť svojej situácie a vzdali sa. Najprv prepustili Imricha Hatiara, potom vyhodili pištole z auta a vystúpili s rukami nad hlavou.

Rozsudok

Nasledoval kolotoč výsluchov, vyšetrovanie, rekonštrukcia únosu a napokon aj rýchly proces. Súd 24. februára 1986 uznal oboch vinných zo spáchania trestného činu teroru a odsúdil ich na 13 rokov najťažšieho väzenia, Roháč navyše dostal dva roky za trestný čin krádeže. Hrozil im dokonca aj trest smrti. Vzhľadom na to, že Imrichovi Hatiarovi neskrivili ani vlas na hlave, súd uznal ich trest za primeraný.

Útek z Ilavy

Päť mesiacov po nástupe do väznice v Ilave sa Jozefovi Roháčovi, podarila ďalšia akcia, vďaka ktorej sa stal legendou: zorganizoval malú skupinku väzňov, 29. júna 1986 prepílili mreže na okne cely a na zviazaných posteľných plachtách sa štyria spustili z deväťmetrovej výšky na nádvorie. Odtiaľ prebehli do vedľajšej rozostavanej budovy, kde našli lano, ktorým sa z dvanásťmetrovej výšky spustili dolu. Spozoroval ich však strážnik a Jozefovi Roháčovi sa ako jedinému podarilo ujsť. Polícii unikal šesť dní, kým ho pri najväčšej pátracej akcii tých čias chytili pri Dechtároch. Jozef Roháč je jediným väzňom, ktorému sa podarilo ujsť z väznice Ilava. Na slobodu sa definitívne dostal až v roku 1990.

(Použitá literatúra: Martin Mózer: Jozef Roháč: štvrťstoročie na úteku, Vyd. Columbus 2010)

Text vyšiel v NČ Krimi magazíne č. 1.

Navštívte facebook Krimi magazínu!