Ako píše portál Daily Star, psychológia Winthrop a Luella Kelloggovci sa v roku 1931 rozhodli aplikovať svoje hypotézy v praxi. Pár sa pokúšal zistiť, či je možné vychovávať opicu človeka a naučiť ju komunikovať. Po tom, ako sa im narodil syn Donald, začali sa touto otázkou zaoberať čoraz intenzívnejšie. Keď mal chlapec len 10 mesiacov, rozhodli sa, že do rodiny príjmu ďalšieho člena – sedemmesačného šimpanza Gua. Zviera však v ich dome na Floride nebolo vychovávané ako domáci miláčik, ale ďalšie dieťa.
Manželia sa nechali inšpirovať "vlčími deťmi" z Indie, kedy ľudia dokázali prijať správanie divokých zvierat po tom, čo boli vychované mimo civilizácie. Nakoľko by žiadne dieťa nechceli vystaviť podobnému scenáru, rozhodli sa, že teóriu aplikujú opačne. Verili, že keď šimpanza budú vychovávať ako vlastné dieťa, pochytí ľudské správanie. Experiment mal pôvodne trvať 5 rokov, no museli ho zastaviť už po deviatich mesiacoch.
Chlapček aj mláďa šimpanza robili všetko spolu. Prebúdzali sa v rovnakom čase, jedli vo vysokej stoličke, nosili podobné oblečenie, vozili sa v detskom kočíku a maznali sa so svojimi rodičmi. Postupne ich dvojica psychológov učila, ako správne držať lyžicu či piť z pohára. Medzitým si nezvyčajná dvojica vytvorila priam súrodenecké puto. Malo to však aj odvrátenú stránku. Obaja sa museli podieľať na krutých testoch, ktoré si Kelloggovci zaznamenávali na film a robili si podrobné poznámky. Okrem toho boli napojení na zariadenia, ktoré monitorovali ich krvný tlak, pamäť, reflexy, silu, manuálnu zručnosť, strach, rovnováhu a mnohé iné.
Už po pár mesiacoch štúdia odhalila znepokojujúce zistenia...
