Vystúpil aj na Ararat, teraz sa chystá do Afriky na Kilimandžáro (5 895 m n. m). „Sopky boli a dodnes sú najväčšími tvorcami zemského povrchu. Možno aj preto ma k nim niečo priťahuje. Ich sila, pompéznosť a majestátnosť sú neuveriteľné a keď k tomu ešte pridajú tú svoju ohnivú spektakulárnosť, sú neodolateľné. Aj výstupy na ne majú veľké čaro aj preto, že nie sú také navštevované a turisticky atraktívne,“ rozrozprával sa Stanislav.
Výhľad na Popocatepetl
Len nedávno sa vrátil z cesty na Pico de Orizaba a Iztaccíhuatl v Mexiku a opísal detaily tohto výletu. „Išli sme cez Toronto a stretli sme sa s kolegami policajtmi na letisku, zvítali sme sa a vymenili si suveníry,“ pousmial sa liptovský policajt a priznal, že pri výstupe na najvyššiu sopku Severnej Ameriky si nikto z výpravy nepripúšťal neúspech.
„Cesta však nebola len o výstupe. Spoznali sme všetko možné. V prvý deň nás v Mexiko City prekvapila výzdoba. Boli sme aj v meste bohov Teotihuacán, no oveľa viac nás zaujalo zaniknuté mesto Cantona. Je to obrovské mesto zasypané vulkanickým popolom. Má 12 km2. Odhaduje sa, že tu žilo asi 80-tisíc obyvateľov," povedal s tým, že odtiaľ už zamierili pod Iztaccíhuatl.
„Je to dvojička Popocatepetlu, len je nečinná. Je z nej parádny výhľad na čmudiaci Popocatepetl. Nakoniec sa ukázalo, že výstup na o 400 metrov nižšiu sopku bol výrazne ťažší a náročnejší ako na Pico de Orizaba,“ dodal s tým, že si na dobrodružné výlety sporí zo svojho platu.
