Belgické predsedníctvo sa zameria na prípravu prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. Krajiny EÚ sa v decembri dohodli na ich začatí po splnení zostávajúcich záväzkov. "V súvislosti s možným budúcim rozšírením sme jasne povedali, že sme pripravení dosiahnuť výsledky," povedal belgický premiér Alexander De Croo pri predstavení priorít. Vypracovať je v tejto veci potrebné aj plán interných zmien v EÚ. Tie sú nevyhnutné na zachovanie fungovania Únie, zdôraznil.
Osobitnú pozornosť chce Belgicko venovať migrácii. Únia musí napríklad oficiálne schváliť reformu azylového systému, na ktorej sa jej členovia a europarlament dohodli krátko pred Vianocami. Medzi hlavnými úlohami je aj pokračovať v tzv. zelenej transformácii a v boji proti organizovanému zločinu a obchodu s drogami.
Témou bude tiež vojna na Ukrajine a súvisiace otázky energetického zásobovania, ako aj ďalšia finančná podpora Ukrajiny. Lídri členských štátov budú na mimoriadnom summite 1. februára znova rokovať o programe pomoci za vyše 50 miliárd eur počas tohto roka, ktorého prijatie na decembrovom summite vetovalo Maďarsko.
Vzhľadom na blížiace sa eurovoľby v júni sa čas na dokončenie otvorených legislatívnych iniciatív kráti. Rokovania o nových predpisoch musia krajiny EÚ a EP uzavrieť do polovice februára, následne sa rozbehne predvolebná kampaň.
Súbežné konanie volieb do EP a federálnych i regionálnych volieb v Belgicku (9. júna) budú pre krajinu "menšou komplikáciou", priznal belgický veľvyslanec pri EÚ Willem van de Voorde. Obavy však podľa vlastných slov nemá, volebný systém funguje dobre.
Členské štáty EÚ sa na čele Rady EÚ striedajú pravidelne každého polroka. Belgicko predsedníctvo prevzalo 13. raz. Predsednícka krajina vedie početné zasadnutia na rôznych úrovniach, stanovuje si niektoré priority a snaží sa pri sporoch sprostredkovať riešenie. V druhom polroku 2023 bolo predsedníckou krajinou Španielsko, po Belgicku bude nasledovať Maďarsko. Slovensko predsedalo Rade EÚ v druhom polroku 2016, najbližšie príde na rad v januári 2030.
