Eliška Mikuláša odhalila už ako malé dieťa. Aj dnes sa na tom smeje. "Keď je Mikuláš, vždy si spomeniem, že ako malá som tušila, že nemôže prejsť cez okno a čakala som ho poctivo za dverami detskej izby, aby som ho pristihla. Namiesto toho som pristihla môjho dedka, ktorý utekal o dušu dole schodmi a tváril sa, že on to nebol, kto mi priniesol sladkosti."
"Bývalá som v drevenom domčeku, kde bolo malé okienko v kuchyni, ktoré bolo mrazom pomaľované, dodnes si to pamätám, ako sme tam natisli snehule, samozrejme, oboje. V jednej bol vždy banán, tri mandarínky, jablko a v druhom balíček sladkostí, ktorý vošiel do tej čižmičky a nikdy tam nechýbal perník v bielej čokoláde ,barila a cigaretové žuvačky," napísala Jana.
Andreu máta tajomstvo jedného mikulášskeho večera aj v dospelosti: "Mám takú zaujímavú spomienku. Mal prísť prezlečený brat s kamošmi a bol u nás niekto úplne iný, a čo bolo pre nás vtedy divné, doteraz nevieme, kto to bol a nechal nám veľa sladkostí. Pre nás to v tej dobe bol naozajstný Mikuláš."
O tom, že Mikuláš môže spôsobiť aj strach a traumu sa dočítate na ďalších stranách.
