Dôvodom je pokračujúca energetická kríza ako aj prílev lacných hnojív zo zahraničia. „Do Európy dnes tečú abnormálne množstvá hnojív, hlavne z Ruska a z USA a samozrejme aj zo štátov ako je Turkménsko a Azerbajdžan," zhodnotil. Tie sú podľa generálneho riaditeľa chemičky aj napriek vysokým nákladovým cenám dopravy výrazne lacnejšie. Dôvodom sú tamojšie nízke ceny plynu. „V tomto roku sa nám až tak nedarí," zhrnul stručne situáciu Bláha.
Duslo sa aj naďalej snaží znižovať dopady svojej činnosti na životné prostredie. Fabrika získala na svoju dekarbonizáciu z Modernizačného fondu dotáciu 58 mil. eur. „My si tento projekt zeleného čpavku, teda fotovoltickú elektráreň, veternú elektráreň, elektrolyzér a batériové úložisko musíme najprv postaviť a až potom si môžeme nárokovať peniaze," priblížil generálny riaditeľ. Problémom je však podľa neho EIA. „Nemáme EIA a sme tam limitovaní časom. Ak nezískame EIA a všetky následné oprávnenia, tak nemáme šancu dodržať termín 2030," uviedol Bláha. Aktuálne teda fabrika čaká na získanie potrebných dokumentov.
Duslo patrí k najvýznamnejším spoločnostiam chemického priemyslu na Slovensku. Je súčasťou medzinárodného koncernu Agrofert, pôsobiaceho v chemickom priemysle, poľnohospodárstve a potravinárstve. Tržby chemičky v minulom roku prekonali miliardu eur. Hospodársky výsledok pred zdanením sa vyšplhal na 123,6 mil. eur. Fabrika zamestnáva na pracoviskách v Šali, Bratislave a Strážskom takmer 2 000 ľudí.
