Vyplýva to z vyjadrenia prednostu kliniky onkohematológie Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a Národného onkologického ústavu (NOÚ) Ľuboša Drgoňu. Uviedol to pri príležitosti piatkového Svetového dňa povedomia o lymfóme. "Malígne lymfómy sú nádorové ochorenia lymfatického systému a zahŕňajú viacero podtypov s rôznymi spoločnými vlastnosťami, ale aj odlišnosťami," skonštatoval. Za ochorením je nekontrolovateľné delenie buniek, ktoré sú zodpovedné za imunitný systém človeka.
Najčastejším typom je difúzny veľkobunkový lymfóm. Vyskytuje sa najmä u dospelých, ale môže sa objaviť aj u detí a dospievajúcich. Najčastejšie sa prejavuje zväčšením lymfatickej uzliny. "Niektorí pacienti nemusia mať hmatné uzliny, no majú ťažkosti prameniace z ich zväčšenia, napríklad v medzihrudí – kašeľ a dýchavicu, v brušnej dutine – poruchy trávenia, bolesti brucha či bolesti chrbta," priblížil Drgoňa.
Pri ochorení je dôležitá včasná diagnostika. Lekári pri podozrení na lymfóm vykonajú biopsiu. Odoberú pri nej vzorku podozrivého tkaniva, najčastejšie lymfatickú uzlinu a odošlú ju na histologické vyšetrenia. "Nasledujú zobrazovacie vyšetrenia ako CT, PET/CT, laboratórne vyšetrenia, vyšetrenie kostnej drene, ktorými sa zisťuje rozsah ochorenia," doplnil lekár.
Hlavným cieľom liečby je zničiť choré lymfómové bunky a zabrániť ich nekontrolovateľnému množeniu. Pacienti s novodiagnostikovaným veľkobunkovým lymfómom sa za posledných 20 rokov liečili štandardnou liečbou, a to takzvanou chemoimunoterapiou. Tá podľa Drgoňu dokáže v priemere vyliečiť v priemere 60 percent chorých s daným ochorením. "Aktuálne sa vďaka pokrokom vo výskume a zlepšenej dostupnosti modernej a inovatívnej liečby aj na Slovensku posúvame na úroveň približne 70 percent, čo predstavuje sedem z desiatich pacientov," dodal.
