Spomínate si na vaše úplne prvé stretnutie s Vašom Patejdlom?
Presne, ako by to bolo včera. Na skúške kapely bez mena v areáli Základnej školy na Čajakovej ulici v Bratislave. Tam sme chodili do školy, lebo sme všetci bývali v okolí Račianskeho mýta a patrili sme do tej istej školy.
Boli ste si hneď na prvý moment sympatickí? Vy ste mali 13 rokov a Jožo s Vašom 14.
Samozrejme, veď sme boli muzikanti! (smiech) Chceli sme spoločne robiť muziku a byť slávni!
Ako vyzerala prvá skúška? Mali chalani už nástroje? A čo ste hrali?
Nástroje mali, veď oni už cvičili, skúšali, chceli mať kapelu. Na prvej skúške Vašo hral ešte na gitare, klávesy prišli až neskôr, Jožo na basgitare a Ďuro Farkaš tiež na gitare, ako som spomenul. Pre mňa mali dva bubny a činelu. Cítili sme sa skvele, nacvičovali sme pôvodnú Vašovu skladbu s názvom Zelená myška. Vašo na ňu napísal aj text a jej melódia sa potom stala naším signálom. Popiskovali sme si ho. Keď som napríklad prišiel pod okná niektorého elánistu, len som zahvízdal tú melódiu a už všetci vedeli, že niekto z Elánu niekoho hľadá.
Vaši rodičia vás všetkých v hudbe podporovali, dokonca tak, že sa skamarátili. Boli na vás prísni?
Mali sme šťastie, že rodičia sa zaujímali ako, kde a s kým trávime voľný čas, a nepamätám si už, kto bol iniciátorom toho, že sa navzájom spoznali. V každom prípade nás v hudbe podporovali, dokonca otec mi kúpil biciu súpravu AMATI, čo vtedy bola fakt pecka, ale s podmienkou, že vyštudujeme vysoké školy. Môj brat Jano totiž školu nedokončil a šiel hrať na Západ, tak sme boli pod prísnym dohľadom (smiech). Ja som vyštudoval ekonómiu, ktorú som nikdy nerobil, Jožo psychológiu, ktorú nikdy nerobil, a Vašo, samozrejme, jediný využil kompozíciu. My ostatní sme boli na tom rovnako ako Jano, ktorý školu nedokončil a celý život ho živí muzika (smiech).
