Vidieť ich iba počas krátkych období každých 23 až 120 rokov a sú ho schopné vyprodukovať len niektoré sopky na svete, predovšetkým stratovulkány na Islande a práve Etna. Pravdepodobne sú predzvesťou silnejšieho výbuchu, k čomu sa však časť vedeckej komunity neprikláňa.
„Oblakové krúžky sú zvyčajne z vodnej pary a boli na Etne prvýkrát pozorované v 70. rokoch, pred rokom 2000 a na chvíľu aj teraz (zatiaľ to vyzerá na najväčšie množstvo z krátera Bocca Nuova). Záujem vedeckej komunity si získali preto, že sa vyskytujú v období zvýšenej aktivity sopky, avšak ešte dostatočne skoro pred začiatkom zemetrasení, ktoré sú typické pre obdobie niekoľko týždňov pred väčšou erupciou,“ povedal Daniel Furka.
Je známe, že Etna sa cyklicky blíži k ďalšiemu väčšiemu výbuchu, a preto môžu tieto obláčiky veľa napovedať o živote sopky. „V deň, keď sme krúžky pozorovali, došlo k väčšiemu výronu lávy na susednej sopke Stromboli, kde existuje už roky oprávnený predpoklad prepojenia s Etnou,“ dodal.
Kompozitné sopky (stratovulkány) ako Etna vznikajú tak, že morské dno sa vtláča pod pevninskú dosku, čiže do magmy sa vtláča veľké množstvo vody viazanej horninou morského dna. „Vznikne následne láva s vysokou viskozitou. Druhým dôležitým bodom je, že sopúch (hrdlo krátera) musí byť takmer kruhový. Ak by nebol, krúžok nevznikne. Keď je tlak v sopke dostatočne veľký, tak bublina z plynov a vodnej pary prenikne cez hornú vrstvu vysoko viskóznej lávy a s vysokou rýchlosťou vyrazí nahor, kde v dôsledku fyzikálnych princípov je spomaľovaná expanzia vo vertikálnom smere a zjednodušená expanzia v radiálnom smere kolmom k smeru pohybu. Zjednodušene povedané, máme vytvorený krúžok,“ uzavrel.
