Jeho výsledky zverejnil odborný časopis Lancet Oncology, informuje na svojej webstránke denník The Guardian. Rakovina prsníka je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie celosvetovo najrozšírenejšou rakovinou, pričom ročne sa vyvinie u viac ako 2,3 milióna žien. Skríning môže zlepšiť prognózu a znížiť úmrtnosť tým, že odhalí rakovinu prsníka v skoršom, lepšie liečiteľnom štádiu.
Švédska štúdia porovnávala skríning podporovaný AI priamo so štandardnou starostlivosťou. Viac ako polovicu skenov posudzovali dvaja rádiológovia, zatiaľ čo druhú polovicu skríning s umelou inteligenciou, po ktorom nasledovala interpretácia jedného alebo dvoch rádiológov. Celkovo 244 žien (28 %), ktoré si lekári zavolali po skríningu podporovanom AI, malo rakovinu v porovnaní s 203 ženami (25 %), ktoré si zavolali po štandardnom skríningu. Použitie umelej inteligencie negenerovalo viac falošne pozitívnych výsledkov, a teda prípady, keď je skenovanie nesprávne diagnostikované ako abnormálne. Výskyt falošne pozitívnych výsledkov bol 1,5 % v oboch skupinách.
Autori uviedli, že rádiológovia v skupine s umelou inteligenciou vykonali o 36 886 čítaní výsledkov menej v porovnaní so skupinou, ktorá dostávala štandardnú starostlivosť. To viedlo k 44 % zníženiu pracovného zaťaženia rádiológov pri posudzovaní výsledkov skríningu. „Mamografický skríning podporovaný AI viedol k podobnej miere detekcie rakoviny v porovnaní so štandardným dvojitým čítaním, s podstatne nižšou záťažou, čo naznačuje, že používanie AI pri mamografickom skríningu je bezpečné,“ uvádza sa v predbežnej analýze štúdie.
Konečné výsledky výskumu toho, či umelá inteligencia môže znížiť počet intervalových rakovín, a teda prípadov zistených medzi skríningami, ktoré majú vo všeobecnosti horšiu prognózu, a či je použitie AI pri skríningu opodstatnené, sa očakávajú až o niekoľko rokov.
