"Rokovali sme o tom, ako sa znova venovať Turecku," povedal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po rokovaní ministrov. "Sme presvedčení, že je obojstranný záujem rozvíjať silnejšie vzťahy medzi Tureckom a Európskou úniou," dodal. Upozornil, že EÚ chce, aby Turecko tiež urobilo nejaký posun, najmä v súvislosti s Cyprom, ktorý je tiež členskou krajinou EÚ. Severnú časť tohto ostrova okupuje Turecko od roku 1974.
Vyriešenie záležitosti s Cyprom v súlade s príslušnou rezolúciou OSN bude podľa Borrellových slov pri obnovení rokovaní s Tureckom kľúčové. "Nevyhnutné bude aj dodržiavanie základných slobôd a hodnôt tak, ako sú definované v európskom Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd," povedal.
Turecko je oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ od roku 1999, pripomína Reuters. Prístupové rozhovory však stagnujú od roku 2016 z dôvodu obáv eurobloku z porušovania ľudských práv a právneho štátu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však 10. júla žiadal opätovné otvorenie rokovaní, ktoré spojil so súhlasom Turecka na vstup Švédska do NATO.
"Otvorte najskôr cestu k vstupu Turecka do Európskej únie a potom my otvoríme cestu Švédsku, tak ako sme ju otvorili Fínsku," uviedol Erdogan pred odchodom na summit NATO v litovskom Vilniuse.
Vysokopostavený turecký predstaviteľ pre Reuters nedávno uviedol, že Ankara zo strany EÚ očakáva konkrétne kroky v záležitostiach ako bezvízové cestovanie či uzavretie niektorých kapitol v prístupových rokovaniach. Západ by podľa tohto predstaviteľa mal Turecko podporiť finančne.
