Za politickú kariéru ste vystriedali viacero strán. Známym ste sa stali v SaS, odkiaľ ste po rokoch odišli, aby ste zakotvili v Spolu s Miroslavom Beblavým. V roku 2020 ste opäť stáli po boku Richarda Sulíka a minulý rok už vás ako posilu ohlasovala Lucia Ďuriš Nicholsonová v Jablku. Teraz idete kandidovať za Demokratov. Čo si má z tohto vášho putovania volič zobrať?
Naozaj to je také veľmi zvláštne, také štrikovanie medzi stranami, ale chcem zdôrazniť, že ide o dve politické strany – SaS, ktorú som s Richardom Sulíkom zakladal, a aktuálne ide o stranu Spolu, kde sa cítim byť naozaj otcom zakladateľom. V apríli 2017 sme ako skupina nezaradených poslancov sedeli s Mirom Beblavým, Simonou Petrík, Vierou Dubačovou a ďalšími, a ja som vtedy buchol päsťou do stola a povedal som, že nebudeme sa na veci len tak pozerať a založíme slušnú stredovú demokratickú stranu a nazveme ju Spolu, a tak sa aj stalo.
Boli sme v koalícii s PS, veľmi úspešní sme boli v eurovoľbách aj komunálnych voľbách, ale, žiaľ, tie parlamentné voľby boli veľkým neúspechom. Bol som z toho strašne frustrovaný a sklamaný, že nám parlament a možno vláda ušli o pár stoviek hlasov. Bol som po tých troch rokoch intenzívnej práce v strane Spolu tak vyčerpaný, že som zo Spolu potichu bez nejakého veľkého lúčenia odišiel. O pár dní sa stalo to, že ma Rišo Sulík a Lucia Nicholsonová v mojej slabej chvíli oslovili, či by som nemal chuť im prísť pomôcť do Sasky.
Bol to čas, kedy prichádzala vlna korony a bolo jasné, že táto republika bude mať veľké problémy a že pandémiu treba čo najlepšie zvládnuť a je potrebný každý, kto k tomu vie nejako prispieť. Krátko na to ma oslovil minister práce Milan Krajniak, aby som bol jeho štátny tajomník. Bohužiaľ, veľmi rýchlo som sa presvedčil, že tá partia ľudí, ktorá sa poskladala po voľbách 2020 a ktorá dostala tú veľkú dôveru – veď tam bola ústavná väčšina a mohli si doslova robiť čo chcú – bola veľkým sklamaním.
Preto som tú funkciu potom veľmi rýchlo položil, pretože mne nejde o funkcie, ale o riešenia. A tie som tam jednoducho nevedel presadiť. Následne som odišiel aj z SaS, keďže ma nevolali na rokovania, ktoré by si možno vyžadovali moju prítomnosť.
Čo sa stalo, že teraz budete kandidovať za Demokratov, ktorých má pod palcom Eduard Heger?
Stalo sa to, že či sa nám to páči alebo nie, tá vláda skončila dosť tragicky, možno až tragikomicky. Faktom je, že tu vnímame veľký rast extrémistických antisystémových síl a strán, a bohužiaľ aj návrat Roberta Fica do svojich bývalých pozícií, a mne sa to nepáči a rád by som tomu zabránil. Nechcem zostať v pozícii ležiaceho strelca, ktorý sa bude niekde na gauči všetkým vysmievať, ako to robia zle.
Pokiaľ je o moju prácu záujem, tak som k dispozícii. Oslovili ma z viacerých strán, ja som prijal ponuku Lucie Ďuriš Nicholsonovej, aby som jej pomohol rozbehnúť stranu Jablko z pohľadu experta na sociálne veci. A teraz, keď došlo k tomu, že Jablko bude kandidovať v rámci kandidátky Demokratov, tak trochu ma to prekvapilo. Ale zas na druhej strane, keď si vezmete tú politickú realitu, aká je, tak je to vlastne dobré riešenie, a bodaj by tá kandidátka ešte narástla o ďalšie zaujímavé mená, aby volič na tej stredopravej scéne získal čo najlepšiu ponuku, pretože dnes ju príliš dobrú nemá.
Máte skúsenosti s Richardom Sulíkom ako lídrom Sasky. Považujete Eduarda Hegera za kompetentnejšieho lídra ako Sulíka?
Ja Eda Hegera poznám ešte z toho predošlého parlamentu v rokoch 2016 až 2020 ako veľmi seriózneho a solídneho chlapa, a myslím si, že takým stále je, navyše je veľmi skromný a veľmi pokorný. Tie udalosti a to všetko, čo sa stalo – viete, niekedy za to človek ani nemôže, kam ho to zaveje a do akej pozície sa dostane.
Ako vníma Jozef Mihál Eduarda Hegera v pozícii premiéra, čo hovorí na jeho manažérske zlyhania aj dlhé neodpútavanie sa od Igora Matoviča, či ako sa pozerá na Hlas Petra Pellegriniho, sa dozviete v rozhovore vo videu.
