V prvom rade treba podľa neho kritizovať rozhodnutie prezidentky nechať v úrade dočasne poverenú vládu Eduarda Hegera a netlačiť na skorší termín volieb.
Ak by sa Čaputová rozhodla poveriť zostavením vlády niekoho iného, čiže by šla do scenára úradníckej vlády, zodpovednosť za jej fungovanie prenáša podľa Láštica plne na seba s rizikom, že táto vláda nezíska dôveru v NR SR a nebude mať žiadnu kontrolu nad tým, čo sa deje v parlamente. "Ale súčasne existuje aspoň možnosť, že sa vládnutie upokojí natoľko, že prezidentka v tomto scenári nestratí podporu medzi voličmi a nezníži si šance na znovuzvolenie," uviedol pre TASR.
Politológ si myslí, že v prípade Hegerovho zotrvania na čele vlády sa síce zodpovednosť za vládnutie rozdeľuje medzi prezidentku a vládu, no poukázal na riziko, že tento spôsob vládnutia a postupný personálny rozklad vlády napokon môže politicky výrazne uškodiť aj prezidentke a jej šanciam na znovuzvolenie.
Politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied tvrdí, že hlavnou chybou prezidentky v minulosti bolo, že príliš dlho zastávala voči súčasnej vláde ústretový postoj. "Napokon aj pri rokovaniach o predčasných voľbách, keď akceptovala termín 30. septembra," priblížil pre TASR. Po tohtotýždňovom prejave Hegera v RTVS si Marušiak nevie predstaviť, že by sa ho prezidentka snažila ešte stále udržať vo funkcii. Politologička Darina Malová z Univerzity Komenského v Bratislave rozumie tomu, že prezidentka sa nechcela stať práve tou inštitúciou, ktorej by sa vláda mala zodpovedať.
"Navyše možno bolo ťažké nájsť v krátkom čase odborníkov, ktorí by prevzali zodpovednosť za fungovanie ministerstiev," skonštatovala pre TASR. Situácia je však podľa nej stále zúfalejšia, takže je potreba jasného rozhodnutia.
