Môže za to najmä rekordná inflácia a snaha ľudí udržať si reálnu úroveň spotreby z minulosti, upozornili v aktuálnom komentári analytici VÚB Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Pripomenuli, že v celej eurozóne dosahuje miera úspor viac ako trojnásobné úrovne (14,1 %) oproti Slovensku. Od pandémie tiež výrazne klesla, no nie pod predpandemické úrovne 12 až 13 %.
Negatívny trend je vidieť podľa analytikov aj na bankových vkladoch domácností na Slovensku, ktoré podľa štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) z maxima 46,4 miliardy eur v januári minulého roka klesli vo februári tohto roka na 46 miliárd eur.
"V čistom tak úspory ľudí na bežných a termínovaných účtoch za uplynulý viac ako rok nielen, že o nič nenarástli, ale dokonca aj mierne poklesli. Bolo to po prvýkrát od Veľkej recesie v roku 2009. Pritom tieto zdroje sú najdôležitejšou časťou bankových pasív využívaných na úverovanie ekonomiky," vysvetlili analytici.
Na jednej strane rekordne nízka miera úspor pomáha ekonomike v ťažších časoch, keď domácností štedro míňajú, na druhej strane si však takto "prejedajú" časť možnej spotreby z budúcnosti. "Pri 15 % inflácii a 10 % raste miezd sa totiž životná úroveň zamestnancov rýchlo prepadá. Vlani reálna mzda poklesla o 4,6 % a kúpyschopnosť priemernej výplaty zrejme poklesne aj v tomto roku," predpokladajú Štefanides a Lehuta.
