Keďže sa mladý Móric v Poľsku pridal na stranu povstalcov, barských konfederátov, ktorí bojovali nielen s kráľom, ale aj proti Rusku, bol niekoľkokrát zajatý a väznený. Prvý raz ho zo zajatia na ľubovnianskom hrade dostala údajne priamo pod svojimi sukňami jeho vtedy tehotná manželka Zuzana.
Netrvalo však dlho a bol zajatý znova. Hoci sa mu podaril aj ďalší útek z Kazane, dostal sa do zajatia opäť a tentoraz ho ruské súdy poslali na doživotie na Kamčatku. O týchto dramatických udalostiach písal Beňovský vo svojom slávnom životopise, ktorý sa už v 18. storočí stal svetovým bestsellerom preloženým hneď do šiestich jazykov.
Dobrý navigátor
Cesta na opačný koniec obrovskej ríše trvala takmer rok. Za tú dobu si Móric získal medzi odsúdencami spojencov a po príchode na Kamčatku sa mu podarilo zadovážiť loď a zorganizovať útek vyše sedemdesiatich ľudí, nielen mužov, ale aj žien a detí. Nasledovala dramatická plavba severným Pacifikom pri pobreží Aljašky, okolo japonských ostrovov smerom na juhozápad cez Taiwan až do Macaa. Tam loď i vzácny tovar ako napríklad kožušiny predali.
Odtiaľ sa utečenci dostali dvoma francúzskymi loďami postupne až do Európy. Móricove kroky viedli do Paríža, kde na najvyšších miestach agitoval a rozprával o svojej ceste doposiaľ neprebádanými končinami sveta. Šikovným konaním nakoniec získal od francúzskeho kráľa poverenie založiť na Madagaskare francúzsku kolóniu, a dokonca aj dostatok financií na tento podnik.
Boj o prežitie
Podmienky na ostrove boli zlé a miestni obyvatelia neboli Beňovskému a jeho ľuďom naklonení. Hoci sa snažili vybudovať cesty a obchodné miesta, mnoho životov si vyžiadalo tropické podnebie a choroby, ale i potýčky s Malgašmi, miestnymi obyvateľmi žijúcimi v mnohých kmeňoch. Na Madagaskare zomrel aj Móricov deväťmesačný syn Ľudovít.
