Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
nedeľa 22. 9.
Móric
18°C  Slnečno  |  Bratislava
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
21.04.2014, 06:00 | Naj Slováci

Slávny vynálezca zo Smoleníc Štefan Banič: Svoj padák predal americkej armáde!

Slovensko je malý štát. Narodili sa tu však ľudia, ktorí ovplyvnili nielen osudy našej krajiny, ale svojím umom, cieľavedomosťou či obetavosťou dobyli svet.

V roku 2014 preto venujeme týmto velikánom samostatný seriál článkov. Patrí medzi nich aj Štefan Banič – jeden z vynálezcov padáka, ktorého do nášho rebríčka zaradili práve čitatelia nedeľníka. Tento rok uplynie presne 100 rokov, čo získal patent na svoj padák.

Do Smoleníc prichádzame po ceste smerom od Modry, krátko po vstupe do obce míňame budovu bývalej ľudovej školy a pred ňou pom­ník s tmavou bustou Štefana Baniča. „Vynálezca padáka - Štefan Banič - je náš významný rodák. Na spresnenie, narodil sa v časti Neštich, ktorá je súčasťou Smoleníc a dnes nesie názov Smolenická Nová Ves. Každý rok si pripomíname výročie jeho narodenia. Navyše v auguste budeme oslavovať 100 rokov od udelenia patentu na Baničov padák od Amerického patentového úradu vo Washingtone. Udalosť si budeme pripomínať spolu s Klubom vojenských výsadkárov, radi by sme pozvali aj prezidenta,“ víta nás starostka Smoleníc Pavlína Hornáčková.

V obci pod Malými Karpatmi sa dodnes povráva, že malého Štefana fascinovala bájka o lietajúcom hrdinovi Ikarovi, ktorú počul v škole. Kamarátom vraj vravel, že by skočil aj z kostolnej veže, keby mal silný dáždnik.


Odchod za oceán

Priekopník slovenskej techniky bol ženatý, mal štyroch potomkov, no jeden zomrel ešte ako dieťa. Dodnes žijú štyri vnučky Štefana Baniča. Na dvore jedného zo smolenických rodinných domov nás víta usmievavá Oľga Lošonská (77). Sympatická dôchodkyňa žije symbolicky na Ulici Štefana Baniča.

„Môj starý otec sa vyučil za murára. V našej rodine sa spomínalo, že pracoval na stavbe pálffyovského zámku nad Smolenicami, ktorý bol v tom čase vo výstavbe. Na starosti mal budovanie komínov, túto zodpovednú úlohu mu zverili talianski kamenári,“ hovorí pani Lošonská. Banič sa napokon osvedčil ako murársky odborník a v roku 1907 odišiel spolu s ďalšími chlapmi-rodákmi za prácou do Ameriky. Najskôr pôsobil v New Yorku, neskôr šťastie skúšal v pensylvánskom Greenville, dnes sesterskom meste Smoleníc.

V roku 1912 bol údajne svedkom pádu lietadla, čo technicky nadaného muža motivovalo k vynálezu záchranného zariadenia pre letcov. „Myšlienka padáka zamestnávala ľudstvo stáročia, minimálne od čias renesancie už máme zdokumentované rozličné podoby padákových zariadení. Najznámejšie z tohto skorého obdobia sú návrhy Leonarda da Vinci z 15. a Faustusa Verantiusa zo začiatku 17. storočia, ale poznáme rozličné pokusy skonštruovať padák aj z ďalších storočí,“ tvrdí Miroslav Tibor Morovics zo Slovenskej akadémie vied.

Snaha o zostrojenie funkčného padáka sa stala výrazne aktuálnou so začiatkami motorového lietania, keď úspešné pokusy bratov Wrightovcov v roku 1903 odštartovali nielen éru lietania, ale aj prípady leteckých nešťastí. „Najmä od druhého desaťročia 20. storočia vzniklo niekoľko modelov padáka, medzi nimi aj originálna konštrukcia Štefana Baniča,“ dodáva Morovics.


Úspešný zoskok

Banič pracoval v improvizovaných podmienkach, no už začiatkom júna 1914 talentovaný Slovák otestoval padák pred zástupcami Amerického patentového úradu a davom nadšených divákov. Úspešne zoskočil zo strechy 15-poschodovej budovy vo Washingtone a 25. augusta 1914 získal na svoj vynález patent.

„Na rozdiel od súčasných konštrukcií bol Baničov padák pripevnený na hrudník letca pod ramenami. Otváral sa dômyselnou teleskopickou konštrukciou a pripomínal dáždnik, do ktorého bol letec zakliesnený,“ vysvetľuje Morovics. Spisovateľ Ján Barica vo svojej publikácii Slávni priekopníci slovenskej vedy a techniky uvádza, že na svoju dobu išlo o veľmi dômyselný a spoľahlivý vynález. Mal totiž aj zariadenie na pohybovanie nosnou plochou, čo letcovi umožňovalo doplávať vzduchom na miesto vhodné na pristátie. Neskôr Baničov patent odkúpila za pár dolárov armáda USA, americké letectvo však padáky tohto typu nikdy nepoužívalo.

Už koncom prvej svetovej vojny mali vojenskí piloti, najmä nemeckí, k dispozícii padáky. Išlo však o zariadenia, ktoré sa otvárali pri zoskoku pomocou lana pripevneného o lietadlo.


Objavenie jaskyne

Technicky nadaný muž sa do rodného kraja pod Malými Karpatmi vrátil v roku 1921. Na Slovensku pracoval ako murár. „Veľa spomienok na svojho starého otca nemám, pamätám sa však, ako mu otec doviezol drevo a ja som ho sprevádzala. Starí rodičia ma chceli pohostiť a dostala som chleby s masťou a cukrom,“ loví v pamäti pani Lošonská.

Legendárny vynálezca bol všestranným človekom s mnohými záujmami, okrem iného miloval prírodu. Od rekreačnej oblasti Smolenice-Jahodník preto stúpame pekným listnatým lesom až k hlavnému vchodu do jaskyne Driny, ktorá je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. Naberáme ďalšie výškové metre a na vrchole kopca prichádzame k uzavretému kovovému poklopu. Ukrýva dieru, ktorá vedie do podzemia Smolenického krasu. A práve Banič a jeho priatelia ako prví skúmali komín do jaskyne. Na dno napokon zostúpili v roku 1929 Smoleničania Imrich Vajsábel a Ján Banič - Štefanov syn. Títo dvaja nadšenci sú považovaní za objaviteľov jaskyne Driny.

Talent

Štefan Banič napokon zomrel 2. januára 1941, je pochovaný na cintoríne v tieni nažlto omietnutého kostola v časti Smolenická Nová Ves. Jeho hrob zdobí betónový pomník s parašutistom.

Priekopníka techniky dnes pripomína aj pamätná izba v malom múzeu. Pracovníci obecného úradu nám ukazujú nákresy Baničovho padáka a fotografie ich slávneho rodáka, pričom miestnosti dominuje figúra výsadkára. „Slávy sa dočkal až po smrti, jeho osobnosť na Slovensku výraznejšie spropagoval regionálny historik Štefan Jastrabík, ktorý v roku 1975 vydal monografiu o obci Smolenice,“ tvrdí starostka Hornáčková.

Nadšenci lietania po celom svete na Baniča nezabudli. Veľkou slávnosťou boli majstrovstvá sveta v parašutizme, ktoré sa konali pri príležitosti 80. výročia udelenia patentovej listiny. Zástupcovia 26 štátov vtedy uskutočnili nad Smolenicami hromadný zoskok a následne položili na vynálezcov hrob kytice a vlajky. Medzi nimi nechýbali napr. Fín, Belgičan či Japonec. „Je pravda, že neskorší vývoj padákov sa uberal úplne inou cestou, ale vynález Štefana Baniča je i napriek tomu fascinujúcim príkladom toho, ako neznámy slovenský vysťahovalec dokázal uplatniť svoj um a technický talent v inšpirujúcom americkom prostredí,“ konštatuje historik vedy a techniky Morovics.

Diskusia / 6
Autor: Čas.sk
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678 155, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 19/B na účely spätného kontaktovania ... Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Súvisiace články:
Odporúčame z TIVI.sk
Súvisiace články:
Odporúčame z TIVI.sk
Aktuality.sk Kočnerova Threema Správy Prémiové čítanie Podcasty Šport TV program Počasie Horoskopy
Galko: Ak sa dostanem do parlamentu na kandidátke SaS, nikam neodídem Aktuality.sk
Najčítanejšie
3h
24h
Gurmáni z celého Slovenska na Mňam Feste: 400-kilového býka zhltli za 4 hodiny
Bugár nechce byť
Ostrý odkaz Bugára koaličným partnerom: Sociálne balíčky rozbombardujú rozpočet
Poslanci NR SR
Poslanci budú opäť voliť kandidátov na ústavných sudcov: Pôjde o piaty pokus
Na snímke vpravo
SFZ potvrdil, že hrozí zatvorenie štadióna: Trest za správanie slovenských fanúšikov
(ilustračné foto).
Na Slovensku pracuje takmer 20 tisíc Ukrajincov: Kde ich je najviac?
David Hartl
Na tréningoch Tvojej tváre sa dejú čudné veci: Koučka Fialová musela pri Hartlovi použiť ženské zbrane
Žilina porazila
Žilinský kouč nebol spokojný aj napriek výhre: Svojich zverencov nešetril kritikou
Cez deň je
Jeseň klope na dvere: Na Slovensku nastane jesenná rovnodennosť v pondelok
Nick Kyrgios je
Kyrgios opäť perlil: Bizarný dôvod prečo prehral s Federerom
V Košickom kraji
V školách na východe Slovenska pribudnú unikáty: Tieto areály oživia dažďové záhrady
Pohoďák: Dávida
Herec Dávid Hartl o účasti v Tvojej tvári: Do šou ho museli prehovárať
Paris Hilton.
Paris Hilton smúti za milovanou osobou: Zomrel hotelový magnát Barron Hilton († 91)