„Naopak, bohatšie domácnosti môže inflácia bolieť menej, keďže ceny trhových služieb, ktoré pri nich tvoria významnú časť spotrebného koša, stúpajú iba mierne,“ zdôvodňujú svoje zistenia. Pointou ich štúdie je, že navrhujú zmeniť výpočet životného minima, aby viac odzrkadľovalo reálne náklady domácností. „Aby dokázala sociálna politika správne cieliť pomoc zraniteľným domácnostiam, je dôležité, aby sa opierala o metriky, ktoré vypovedajú o reálnom stave ekonomiky,“ uzatvárajú.
Minister práce Milan Krajniak si myslí, že aktuálny výpočet valorizácie životného minima je v poriadku a odráža realitu. „O čom má zmysel hovoriť, je – ani nie zmeniť výpočet, ale prípadne urobiť skokové navýšenie o nejakú pevnú sumu a potom pokračovať vo výpočte tak, ako je nastavený,“ uviedol Krajniak. Suma životného minima je v súčasnosti 234 €, od polovice tohto roka by sa mala zvýšiť približne o 12 percent.
V roku 2023 by to bolo vyššie ešte o 15 %
Maroš Ovčarik, ekonóm Partners Investments
- 235 € je podľa môjho názoru z pohľadu reálnych nákladov na život primálo a prehodnotenie modelu výpočtu je na mieste. Životné minimum má odzrkadľovať reálnu sumu na financovanie nutných finančných nákladov na život. Ideálne je, aby nový model zohľadňoval spotrebný kôš najviac dotknutých osôb. Počítal by som minimálne s výškou inflácie na úrovni 15,4 %, aj keď vieme, že práve nevyhnutné výdavky na život sú zasiahnuté vyššou infláciou ako bežný spotrebiteľský kôš.
