Prácou žil
Vysoká škola bola jeho druhým domovom a študenti boli ako jeho vlastné deti. Aj vďaka Párnickému dnes vo veľkom funguje Filmová a televízna fakulta VŠMU v Bratislave, na ktorej založení sa podieľal. Režisér jej dokonca šéfoval. V rokoch 1999 až 2006 bol jej dekanom. „V súčasnosti pôsobil už len vo vedeckej a umeleckej rade, ale ešte minulý rok pracoval na čiastočný úväzok ako pedagóg. On bol neustále plný energie. Nikdy sa na nič nesťažoval,“ s uznaním skonštatovala dekanka Darina Smržová a dodala: „K študentom pristupoval úžasne. Hovoria, že im rozumel, dával im slobodu. On v každom videl ich osobitosť. Vek mal len na papieri. Bol mladý duchom, žil prácou, žil študentami. Zanechal v nás veľmi hlbokú stopu.“ Na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU nechala režisérska legenda evidentne celé svoje srdce.
Ako druhý otec
Stanislav Párnický naposledy vydýchol uplynulý piatok v skorých ranných hodinách. Osudným sa mu stal infarkt. Jeho srdce sa zastavilo v sanitke na ceste do nemocnice. Keď sa to dozvedela jedna z jeho študentiek, scenáristka Eva Borušovičová, zostala ako zmeravená. „On nám (študentom) bol ako otec. Roztržitý, výstredný, občas nevrlý, múdry, duchaplný a povzbudzujúci otec. Mal nás rád. Vždy v nás videl talent. Vždy nám doprial príležitosť aj úspech,“ povedala Eva Borušovičová, ktorá na svojho pána profesora nikdy nezabudne. „Ešte pred troma týždňami ma volal na víno. Dve hodiny sme telefonovali a dohodli sme sa, že pred Veľkou nocou sa stretneme. Lebo potom bude mať veľa roboty. Bude nám tu strašne chýbať,“ dodala Borušovičová.
