TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Spoločne tvoríte históriu," povedal generálny tajomník OSN António Guterres. Zdôraznil, že aj keď stanovisko ICJ nie je právne záväzné, "pomôže VZ OSN, OSN a členským štátom prijať odvážnejšie a tvrdšie opatrenia v oblasti klímy, ktoré svet tak zúfalo potrebuje".
Schválenie rezolúcie, ktorú podporilo viac ako 130 členských štátov, sa všeobecne očakávalo. Dokument žiada ICJ, aby určil povinnosti štátov v oblasti ochrany klímy a právne dôsledky, ktorým budú krajiny čeliť, ak ich neprijmú. Prijatie rezolúcie podľa vanuatského premiéra Ishmaela Kalsakaua vysiela "hlasný a jasný odkaz nielen do celého sveta, ale aj ďaleko do budúcnosti". Vláda tichomorského ostrovného štátu začala lobovať za klimatickú rezolúciu v roku 2021 po kampani, ktorú v roku 2019 iniciovala skupina študentov z univerzity na Fidži.
Hoci stanoviská ICJ nie sú právne záväzné, majú významnú právnu a morálnu váhu a národné súdy ich často berú do úvahy, píše AFP. Podľa agentúry Reuters by ICJ mohlo vydať poradné stanovisko približne za 18 mesiacov. Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) vo svojej šiestej hodnotiacej správe uviedla, že emisie sa musia do polovice budúceho desaťročia znížiť na polovicu, ak si svet chce zachovať šancu na zníženie globálneho otepľovania na úroveň 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. To je tiež kľúčovým cieľom Parížskej dohody z roku 2015.
