Toto viem robiť
Na ceste k budúcej profesii ho učili tí najlepší – Karel Plicka († 92) či Ľudovít Fulla († 78). Jeho prvým zamestnaním bol Školfilm, kde pracoval ako animátor. V roku 1948 bol pri tom, keď vznikal humoristický časopis Roháč. Komiks Dita, ktorý vychádzal celé roky na jeho stránkach, bol viac než realistický. Inšpiráciou na jeho vznik bola prvorodená dcéra Bernadetta. Krátke postrehy z jej života, jej výroky a príhody spracoval do nezabudnuteľného komiksu.
O takmer dvadsať rokov neskôr nedobrovoľne, po nezhodách s vedením, z redakcie odišiel, ale aj táto negatívna skúsenosť priniesla niečo pozitívne – začal sa opäť intenzívne venovať animovanému filmu. Kubal mladší spomínal na otcove začiatky v tomto žánri:
„Kúpil si šestnásťmilimetrovú kameru, upravil ju na jednookienkové snímanie, dal si k stolu dve svetlá, vymyslel si námet pohyblivého vtipu, dej si nakreslil, odsnímal, vo filmových laboratóriách vyvolal a s minútovým filmom išiel na skusy do filmovej tvorby na Kolibu, aby ukázal, že toto vie a či by nemali záujem.“ Šťastie praje odvážnym a vďaka tomuto pokusu získal miesto režiséra animovanej tvorby. Z tohto obdobia pochádzajú aj jeho prvé pokusy o 3D tvorbu, ktorými predbehol aj Američanov.
Kubalova čiara
Miloval kreslený humor a satiru, ktoré jeho fanúšikovia nachádzali nielen na stránkach týždenníka Roháč. Svoje diela prezentoval v Európe i na výstavách v zámorí - v kanadskom Montreale a na Kube, vyslúžil si aj mnohé ocenenia. Zanechal nám tu bohaté dedičstvo - takmer štyristo krátkometrážnych animovaných filmov (napríklad paródia Studňa lásky), úspešné seriály (Dita, Janko Hraško, Puf a Muf, Panák z križovatky a ďalšie), ale i úspešné celovečerné animované filmy - Zbojník Jurko (1976), Krvavá pani (1980) a Marcipánová komédia (1987).