Renátin syn však tvrdí, že sa na rozdiel od svojho otca so zbraňami nikdy narábať neučil. Na otázku, či je preňho otec vzorom, odpovedá jednoznačne. „Áno, chcel by som byť doktor ako on,“ priznal a dodal: „A vlastne aj človekom, akým je on.“
Zároveň však podľa neho otec viackrát oľutoval, že prišli do Sýrie. „Oľutoval to napríklad v Rakke, keď sme sedeli doma. Povedal, že ľutuje, že sem prišiel, a najmä, že nás sem doviedol,“ prezradil mladík.
Ten nakoniec skončil v deradikalizačnom zariadení na severe Sýrie, odkiaľ väčšinu chalanov s podobným osudom po dovŕšení 18 rokov presunú do väzenia pre dospelých. Jediná možnosť, ako sa mohla celá rodina dostať zo Sýrie, bolo požiadať o repatriáciu na Slovensko.
Podľa vlastných slov tu bol ešte ako malý, no slovenský jazyk neovláda. „Po repatriácii by som rád študoval a našiel si kamarátov,“ povedal na záver tínedžer, ktorého osud je teraz v rukách slovenských štátnych orgánov.
