Myslíte si, že sú ženy v médiách ľahším terčom takýchto útokov než muži?
Neviem to úplne objektívne porovnať, lebo som žena. Viem, aké nenávistné odkazy dostávam ja, a netuším, či ich práve v takejto podobe dostávajú aj moji mužskí kolegovia. Charakter podobných mailov je pri ženách pravdepodobne iný. Keď sme sa o tom rozprávali s kolegyňami z ďalších médií, zhodli sme sa, že k ženám si agresívnejšie naladení ľudia dovolia pravdepodobne viac, píšu im drsnejšie slová. Je možné, že ich lákajú ako jednoduchší terč, pretože žena sa prirodzene javí ako zraniteľnejšia.
Občas však dokáže byť aj nežnejšie pokolenie k sebe veľmi kruté. Prekvapuje vás to?
Neprekvapuje, pretože tam hrá rolu asi nejaký druh rivality. Na druhej strane, všetky drsnejšie vyhrážky, ktoré som dostala, boli zrejme od mužov, aspoň tak sa podpísali a aj na telefonickom odkaze bolo počuť mužský hlas.
Na sociálnych sieťach sa vám dostalo obrovskej podpory od známych osobností aj neznámych ľudí, dokonca vám volala aj prezidentka. Potešilo vás to?
Môžem to potvrdiť a naozaj zo srdca veľmi pekne ďakujem za obrovskú mieru podpory, som za ňu vďačná a ospravedlňujem sa všetkým, ktorým som nestihla odpísať a poďakovať. Veľmi milo ma to prekvapilo a určite mi to pomohlo v tejto situácii, ktorá nie je príjemná. Asi nikto sa nechce stať stredobodom pozornosti práve v takejto súvislosti. Takže ešte raz ďakujem všetkým milým ľuďom.
Poďme k vášmu súkromiu, pretože verejnosť o vás toho veľa nevie. Začínali ste ako moderátorka v rádiu, kde ste sa venovali aj hudobným reláciám. Aká bola vaša cesta k politike?
Bola to relácia o slovenskej hudbe, ale aj o poézii a ďalšie... Potom som sa prihlásila do vtedajšej Slovenskej televízie, v ktorej práve hľadali ľudí. Povedali mi, že sa do dvoch týždňov ozvú. Nikoho som tam nepoznala a vlastne som to najprv brala viac-menej len ako zaujímavú skúsenosť. V kútiku duše som však predsa dúfala, že sa ozvú s pozitívnou reakciou. Nakoniec ma prijali a nastúpila som do spravodajstva, kde som robila každodenné reportáže, až som sa postupne prepracovala k tým politickým. Nikdy som sa sama neuchádzala o moderovanie nejakých formátov, ak nerátam súčasné rozhovory so psychológom prof. Mironom Zelinom, ktoré som sama navrhla. Príležitosti väčšinou prichádzali postupne samy, plynutím času. Najprv relácie o vstupe do EÚ, potom Správy a komentáre a následne O 5 minút 12, Sobotné dialógy a iné.
Ste už v politike ako doma?
To je ťažká otázka. Po toľkých rokoch to človek berie ako prácu, ktorá má svoje pozitíva aj vyčerpávajúce momenty.
