Tak teda, v čom vás zaujala postava policajta Jánoša Ferencza?
Jánoš je celkom sympatický policajt, ktorý odchádza do dôchodku a chce si ešte pred odchodom poriadne prilepšiť. Vie, že vily v bohatej štvrti sú slabo zabezpečené, a tak bude hračka vykradnúť ich. Upozorňujem, že tu ide o komédiu, kde sú takéto plány prípustné. Jánoš nie je prvoplánový zločinec, ale vtipný človiečik, ktorý napriek všetkým prekážkam tvrdohlavo uskutočňuje svoj plán. Vznikajú veľmi komické situácie. No skutočné zázraky sa urobili v postprodukcii, teda v štúdiách. Napríklad sa virtuálne preniesla vila z Brna do Bratislavy a podobne.
Apropo, ako vnímate techniku v divadelníctve, vo filme? Máte vzťah k novým technológiám?
Moja technická znalosť je odoslať alebo prijať mail na počítači, robiť divadelné plány, a ovládam používanie mobilu s rôznymi aplikáciami. Ale keď v tomto filme vidím výsledný efekt, tak otváram oči a som prekvapený, čo všetko sa dá s natočeným materiálom urobiť. Divadlo je odlišné, no tiež sa hľadajú rôzne nové postupy. Osobne mám rád divadlo založené na dobrých hereckých výkonoch účinkujúcich. Kedysi sme boli zvyknutí točiť tak, že režisér s kameramanom postavili záber, urobilo sa to dva- či trikrát za sebou a dosť. Dnes je to tak, že záber robíte aj desať-, dvanásťkrát, hlavne kvôli spomínanej postprodukcii. Je to diametrálne odlišná práca, pre mňa oveľa náročnejšia.
V čom?
Náročnejšia na fyzickú aj psychickú kondíciu, lebo niečo robiť desaťkrát za sebou je veľmi namáhavé, musíte byť stále mimoriadne sústredení. Pre mňa je to niekedy aj otravné. Opakovať znovu to isté, čo som už desaťkrát hral, len je to z iného pohľadu – zhora, zdola, zboku, zo zadnej kamery, z prednej kamery... (smiech)
V divadle je to, naopak, čaro momentu, keď síce hráte to isté predstavenie, ale zakaždým to môže byť iné. Tam nemôže režisér povedať: Stop! Na javisku sa odohráva všetko v konkrétnej chvíli. V tomto ponímaní – čo máte radšej, divadlo či film?
Vo všeobecnosti mám radšej divadlo. Lebo to je grunt – pevná pôda pod nohami. Skúšame 8 až 9 týždňov, rozprávame sa o veciach, prichádzame s novými nápadmi. Keď spolupracujete s dobrým režisérom a s dobrými kolegami, vždy vás to obohatí o nejaký životný pocit či novú skúsenosť. Ale tak ako na javisku, aj na filmovom pľaci sa musí človek sústrediť na výkon, podať ho, ako najlepšie vie. No často čaká na ďalší záber, filmovú klapku niekoľko hodín a to je zdĺhavé a niekedy aj nudné.
