„Adaptovala sa veľmi dobre aj tým, že prax za sebou už má. Stala sa jednou z nás. Žiaci ju akceptujú. Je pre nás veľkou pomocou pri ukrajinských detičkách,“ vraví. Napriek tomu, že je stovky kilometrov od Ukrajiny, mysľou a srdcom je stále tam. V rodnej krajine ostal manžel a väčšia časť rodiny. „Mysleli sme si, že vojna potrvá jeden až mesiace, no nie rok. Nevieme vôbec, kedy sa to už konečne skončí,“ povie smutne.
Jej dcéra Kata chce ostať na Slovensku natrvalo, urobila si už certifikáty a pracuje v nemocnici. Želá si, aby s ňou ostala aj mama a brat a prišiel aj otec. „Manžel však nechce. Ostal doma, stará sa teraz o rodičov, ktorí majú zdravotné problémy. Ťažko sa s ním spája, často tam totiž nie je elektrina,“ vysvetľuje Konovalenko, ktorá si najviac na svete želá, aby sa už vojna konečne skončila.
Vladislav (12)
Učí ma slovíčka, a keď neviem, stále mi rada pomôže. Už som tu skoro rok a mám rád školu aj spolužiakov. Baví ma slovenský jazyk.
Hlib (11)
Je to najlepšia učiteľka. Pomôže mi stále, keď to potrebujem. Školu mám rád, chodím sem od začiatku vojny.
Mark (14)
Je veľmi dobrá. Ona vždy rada pomôže. V prvých dňoch, keď sme prišli do školy, bola stále pri nás. Mne sa tu veľmi páči. Prišiel som vlani, teraz som deviatak. Spolužiaci sú skvelí. Pomáhajú mi. Snažia sa so mnou hovoriť aj po anglicky alebo rusky.
Ivanka (7)
Pani učiteľka mi veľmi pomáha pri učení, aby som pochopila slovenské slovíčka. Mne sa tu veľmi páči. Aj keď sme tu len od októbra, učím sa rýchlo po slovensky.
