V čom teda spočíva príprava na postavu bez textu?
Veľa sme sa o postave s režisérom Jonášom Karáskom rozprávali, aby sme vo všetkých prejavoch a situáciách mali jasno. Na pľaci to už potom išlo relatívne ľahko, pretože sme boli zorientovaní v tom, čo kto hráme.
Radíte sa o tom, či nejakú ponuku prijať, alebo nie, aj so svojím partnerom?
V podstate aj áno. Riešim s ním aj umeleckú stránku, ale najmä organizačné veci, aby sme sa dokázali popri mojej a jeho práci postarať o deti, o domácnosť, o bežný život.
Invalid je čierna komédia. Máte takýto čierny až nekorektný humor rada?
Ale hej. Mám rada, keď sú veci aj jemne za čiarou.
Dokážete zvládnuť aj to, keď si niekto robí žarty z vás?
Dúfam, že áno. Je dôležité, aby to bolo milé, aby to aj mňa bavilo. Vtedy je to veľmi fajn. Možno sa stalo, že si niekto robil žarty a až tak ma to nebavilo, ale ani si na konkrétny prípad nespomínam. Mám kamarátov, ktorí si vedia uťahovať milým a príjemným spôsobom. To mám veľmi rada.
Kto vo vašej rodine je väčší vtipkár a obracia možno aj vážnejšie veci na humornejšiu stránku?
Fíííha, no neviem. Možnože je to môj muž, ktorý to robí o niečo viac ako ja. Niekedy chytí takú vlnu, že je veľmi vtipný. V širšej rodine máme na situačný humor rovnaký cit, zabávame sa so sestrami aj s rodičmi.
Takže humor k svojmu životu potrebujete?
Myslím, že áno. Humor je veľmi oslobodzujúci, potrebný, dôležitý.
