Bavili ste sa s predošlými účinkujúcimi o tom, čo vás čaká? Možno aj predtým, ako ste ponuku prijali…
Rozprávala som sa o tom so Zuzkou Šebovou, s ktorou som sa náhodne stretla. Povedala mi, že choď do toho, že je to šport, je to super. Pozitívne na tom je, že človek vidí ten koniec, že mesiac-dva si zamaká, ale potom sa to končí. Nie je to teda niečo, čo by som nemala šancu zvládnuť, lebo som sa intenzívnemu výkonu upísala na rok či dva.
Ako budete zvládať tréningy popri bežných povinnostiach?
Mám rada, keď sú tréningy a vôbec akákoľvek činnosť, keď je častejšie a kratšie. Nebaví ma niečo robiť dlho. Radšej si dám tréning každý deň napríklad hodinku, ako moriť sa niekde štyri hodiny. Verím, že sa nám podarí s tanečným partnerom zladiť a mať to nastavené na viac kratších tréningov.
Vedeli sa k vašej účasti v Let’s Dance vyjadriť už aj vaše deti?
Veľmi to nevnímajú, ale už som od nich počula vety typu, že „nenávidím
Let’s Dance“. (smiech) Lebo odo mňa niekedy počujú, že musím odísť kvôli Let’s Dance. Ale sú ešte malé na to, aby som ich brávala na tréningy, v telke to pozerať nebudú, lebo je to dosť neskoro.
Takže nemajú nejako šancu vnímať, čo to vlastne je, iba z mojej vety, že musím niekam ísť.
Sú na vás upnuté, nerady vás púšťajú z domu?
Robia okolo toho cirkusy, ale myslím, že keď zavriem dvere, tak je to v poriadku. Ale keď odchádzam, tak mi hovoria, že im budem chýbať a keď sa vraciam, tak ma vítajú, že prišla najlepšia maminka na svete. (smiech) Povedala by som, že to majú tak nejako naštudované a správajú sa tak, ako by sa malé deti mali správať pri odchode svojej mamy.
Kto v starostlivosti nastupuje, keď odchádzate?
Pri deťoch sa striedame s mojím mužom a občas sa podarí zosynchronizovať sa s našou opatrovateľkou, ale to je naozaj málokedy.
