Ako to zvládate, byť v Amerike niekedy aj sama? Hovorí sa, že New York je mesto plné nástrah...
Nemyslím si to, aj keď sa mi občas stane, že sa dostanem do nepríjemnej situácie, ale ja to tu milujem. Milujem, že to tu stále žije. Stačí mi ísť von a hneď sa necítim sama, život tu ide tak rýchlo – ráno sa zobudím a ani neviem a je večer.
Viki, chceli by ste sa v budúcnosti živiť umením? Kde sa vidíte o desať rokov?
Určite áno, je to môj sen. Zatiaľ neviem, kde sa vidím, ale viem, že budem určite robiť niečo s umením. Kam ma cesty zavedú, to je ešte veľmi skoro určovať, lebo stále objavujem nové techniky a veci, čo ma bavia.
Ste rodená Američanka. Viete si predstaviť žiť za veľkou mlákou natrvalo, alebo sa vrátite späť na Slovensko?
Teraz si určite neviem predstaviť, že by som sa vrátila na Slovensko, pretože by som aspoň do ukončenia vysokej školy zostala v New Yorku. Na Slovensko sa rada vraciam, ale žiť by som sa tam asi nevrátila. Keď späť do Európy, tak skôr do Prahy, tam to mám veľmi rada. Lákajú ma však aj krajiny ako Thajsko alebo Filipíny.
