Napriek tomu sa rozhodol nepoddať a dnes sa snaží žiť s protézami čo najbežnejší život. Aj on má však sny, ktoré by si rád splnil. Tomáš na 28. február 2013, keď sa ocitol na pokraji smrti, nikdy nezabudne. S dovtedy úplne zdravým mužom sa osud nepekne zahral a ešte aj dnes sa mu na osudný deň spomína len veľmi ťažko.
„Utrpel som napohľad nevinné poranenie ukazováka, keď som sa porezal na kovovej debne. Ešte v ten deň som z ničoho nič dostal vysoké teploty, mal som zimnicu a na tele sa mi objavili červené fľaky. Večer sme kvôli tomu išli na pohotovosť,“ spomína na osudné momenty, ktoré mali už o pár týždňov obrátiť jeho život naruby.
Sepsa a meningitída
Veci nabrali veľmi rýchly spád a o 5 týždňov sa zobudil už bez nôh. Tie mu amputovali pod kolenami, to však nebolo všetko. „Museli mi amputovať ukazovák na pravej ruke. Spôsobila to sepsa, teda otrava krvi, ktorú zapríčinila bakteriálna meningitída,“ hovorí o diagnóze Tomáš.
