Otrasy aj na politickej scéne?
Turecko sa za vlády Recepa Tayyipa Erdogana (68), ktorý je prezidentom od roku 2014 (a predtým bol od roku 2003 premiérom), snaží vybudovať postavenie regionálnej mocnosti. Svoj vplyv presadzuje najmä smerom na východ a na juh. Významne podporovalo Azerbajdžan vo vojne proti Arménsku. Ovláda sever Sýrie - či už priamo alebo prostredníctvom povstalcov, ktorí sú na Ankaru napojení. A hoci je členom NATO, vo vojne Ukrajiny s Ruskom sa snaží o neutrálny postoj. Nepripojilo sa k sankciám proti Moskve a neuzavrelo svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá.
Naďalej tak žije z ruských turistov a čerpá ruský plyn. Na druhej strane uzavrelo vstup do Čierneho mora pre ďalšie ruské vojnové lode a turecké zbrojovky vo veľkom dodávajú zbrane Ukrajine. Dá sa teda povedať, že Turecko zarába na oboch stranách a navyše sa snaží prezentovať na svetovej scéne ako mierotvorca.
Pomohlo napríklad sprostredkovať dohodu o vývoze ukrajinského obilia či veľkú výmenu zajatcov. Všetky vojenské aj diplomatické snahy v zahraničí, či už v Sýrii alebo na Ukrajine, však bude teraz musieť obmedziť a sústrediť sa na zvládanie katastrofy doma. Pretože ľudia v postihnutej oblasti sú s úradmi veľmi nespokojní, a to môže rozhodnúť aj o vysvedčení, ktoré voliči Erdoganovi vystavia 18. júna 2023. Vtedy sa hlasuje naraz o zložení parlamentu i o prezidentovi.
