„Opätovné zdanenie bánk vo forme osobitného odvodu výrazne obmedzí priestor na úverovanie, teda podporu a rast slovenského hospodárstva v čase energetickej nedostatočnosti, vysokej inflácie a geopolitickej nestability. Negatívny vplyv opatrenia na schopnosť bankového sektora pôsobiť stabilizujúco na celú ekonomiku bude výrazne vyšší a ďalekosiahlejší ako jeho pozitívne vplyvy v podobe vyššieho príjmu do štátneho rozpočtu,“ konštatuje Slovenská banková asociácia.
Banky to presunú na zákazníkov
Boris Tomčiak, ekonomický analytik
Banky pôsobiace na Slovensku negenerujú príjmy niekde v zahraničí, ale poskytujú služby slovenským domácnostiam a firmám. A keď sa na nich uvalí daň, tak ju rýchlo a v plnej výške presunú na svojich zákazníkov, teda slovenské domácnosti a firmy.
Týmto návrhom teda vláda v podstate zoberie domácnostiam peniaze, v administratívnom procese si odtrhne malú frakciu na platy úradníkov a túto mierne zníženú sumu vráti domácnostiam naspäť s tým, že bude očakávať poďakovanie za taký „geniálny“ nápad. Pri takejto koncepcii novej dane sa nevytvorí žiadna hodnota.
Ako sa to menilo
- Bankový odvod ako prvá zaviedla ešte v roku 2012 vláda Ivety Radičovej v záujme zapojiť banky do vytvárania fi nančného vankúša na riešenie budúcich finančných kríz.
- Odvody sa pôvodne platili z korporátnych vkladov, po nástupe vlády Roberta Fica sa povinnosť rozšírila aj na retailové vklady.
- Takto vyzbierané zdroje štát používal na rozmanité účely od sanovania Eximbanky až po vyplatenie veriteľov Váhostavu v roku 2015.
- Pôvodne výška odvodu počas rokov klesala a v roku 2020 sa mal odvod úplne zrušiť.
- V roku 2016 však Ficova vláda výšku odvodu zmrazila na hodnote 0,2 % vkladov a v roku 2019 ju zdvojnásobila na úroveň 0,4 % vkladov.
- V roku 2020 ho Matovičova vláda zrušila, banky súhlasili, že zrušia žaloby na štát, ktoré v tejto súvislosti podali, a budú si vytvárať vyššie finančné rezervy namiesto vyplácania vysokých dividend.
