Ste veľmi vyťažený herec, ktorý však vraj nekývne na každú seriálovú ponuku. Podľa čoho si vyberáte?
Nie som hrdý herec, ktorý si povie, že bude robiť len divadlo alebo film a to ostatné je podradné, tak to nie je. Dopracoval som sa k tomu vedome a postupne. Musel som niektoré veci priškrtiť a odmietnuť, aby som sa dostal k tým, ktoré robiť chcem, čiže k filmu.
Myslím si, že ak herec na všetko prikývne, pre film nie je taký zaujímavý. Seriálová tvorba je tiež veľmi ďaleko, pretože vznikajú lepšie seriály ako najväčšie hollywoodske produkcie. Na Slovensku išla tiež veľmi vysoko, čo sa úrovne týka.
Denný seriál sú rýchlo zarobené peniaze...
Je to pravda, vtedy je žitie omnoho jednoduchšie a ľahšie, pretože takýto seriál sa točí veľmi často a herec je platený na základe filmovacích dní. Keď točím hlavnú postavu vo filme, mám napríklad 25 filmovacích dní, ale film sa pripravuje aj rok. Herec, ktorý robí v seriáli, to môže mať za dva mesiace. To znamená, že je ľahšie byť v dennom seriáli a nemusí vám byť ľúto, že nehráte vo filme.
No ja som si vybral tú náročnejšiu cestu, lebo som vždy túžil točiť filmy. Aj mne na začiatku hrozilo zaškatuľkovanie cez denné seriály. Veľa kolegov má potom problém, keď sa nejakej postavy chytia, dostať sa do iného charakteru, aj čo sa týka divadla. Myslím si, že herec by si to mal vedieť ustrážiť sám a včas to stopnúť, nie si užívať slávu nejakej výraznej postavy veľa rokov.
Stále platí, že divadlo je vaša najväčšia láska?
V divadle som sa veľmi veľa naučil a vo filme to zúročujem. Neriešim už, ako sa dostať do nejakej emócie, z divadla som už vycvičený, skôr hľadám pravdivosť a presnosť. Divadlo ma naozaj za 20 rokov vytrénovalo, pretože som tam stretol naozaj veľmi výrazné režisérske aj herecké osobnosti, ktoré mi k tomu dopomohli.
