Čo ho držalo nad vodou
Statočný siedmak, pre ktorého je veľkým vzorom Pavol Demitra, navštevuje školu pomenovanú po ňom. „Snažili sme sa ako škola vyjsť čo najviac Jakubovi a celej rodine v ústrety, aby sme aspoň sčasti zmiernili ťažké chvíle plné neistoty, ktoré prežívali. A to v čase, keď bol hospitalizovaný, neskôr, keď sa učil dištančne, i keď sa vrátil do školy. Sme tu ako veľká rodina a hlavne naši športovci, ktorí spolu trávia čas nielen v škole, ale aj na tréningoch a zápasoch. Všetci sme mu držali palce, aby to dal, a on to ako veľký bojovník zvládol,“ povedal riaditeľ školy Oto Bača.
Mama je neskutočne vďačná nielen im, ale aj profesorovi Berlisovi a všetkým nemeckým i slovenským lekárom, ktorí robili aj nemožné, aby Kubka zachránili. Taktiež zamestnávateľovi, ktorý jej vychádzal v ústrety. „Najťažšia veta v živote, akú som počula od Jakuba, bola: Mama, ja nechcem zomrieť, ja chcem žiť...‘ Po tejto vete sa mi podlomili kolená,“ spomína Eva Čermáková, ktorá prežívala všetky ťažké chvíle spolu s ním.
A hrdina Kubko je za to vďačný. „Ďakujem všetkým, ktorí pri mne stáli a držali mi palce. Samozrejme, hlavne rodičom a súrodencom. Do nemocnice mi objednávali stavebnice Lego, ktoré som si potom skladal a na chvíľu som zabudol. Veľmi som sa tešil domov, na kamarátov, spoluhráčov na hranie s nimi, a že nebudem mať žiadne bolesti. Najviac som sa tešil na ľad, keď sa tam vrátim, a to ma držalo nad vodou,“ dodal na záver statočný malý hokejista.
