Podľa vedcov to ukazuje, že títo primáti trávia na zemi podobné množstvo času napriek prostrediu, v ktorom žijú. Z dát navyše vyplynulo, že po dvoch nohách sa pohybujú najviac na stromoch, nie na zemi, čo zrejme súvisí s hľadaním potravy.
Chôdza po dvoch končatinách tak zrejme má svoj pôvod v menej hustých lesoch, kde sú stromy rozmiestnené ďalej od seba, uviedla ďalšia autorka štúdie Rhianna Drummondová-Clarkeová. Podľa nej mohla predkom ľudí pomôcť "bezpečne a efektívne sa pohybovať po pružných vetvách a dostať sa k čo najväčšiemu množstvu plodov, keď ich nájdu".
Podľa tímu štúdie síce nemôže preukázať, že predkovia ľudí vykazovali rovnaké vzorce bipedného správania, ale spochybňuje bežné predpoklady o tom, ako sa ľudia dostali k chôdzi po dvoch nohách, a naznačuje, že stromy hrali v evolučnom príbehu úlohu, aj keď sa prostredie menilo. Autori štúdie sa preto domnievajú, že chôdza po dvoch nevznikla pri pohybe na zemi. Menej času na stromoch potom ale mohlo urýchliť jej ďalší vývoj.
