V deklarácii dali štáty najavo, že za súčasnú energetickú a ekonomickú krízu je v plnej miere zodpovedné Rusko a EÚ bude naďalej poskytovať podporu partnerom z krajín západného Balkánu pri zvládaní dôsledkov vojny na Ukrajine na ich ekonomiku. V tejto súvislosti sa štáty dohodli na energetickom podpornom balíku pre západný Balkán vo forme grantov v hodnote 1 miliardy eur.
Balík môže zároveň priniesť ďalšie investície vo výške zhruba 2,5 miliardy eur, čo by malo krajinám západného Balkánu (Albánsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Severnému Macedónsku, Srbsku a Kosovu) pomôcť zmierniť dôsledky energetickej krízy na obyvateľov a firmy.
Prvé granty v objeme 500 miliónov eur pôjdu na okamžitú pomoc pre najzraniteľnejšie rodiny a malé a stredné podniky. Ďalších 500 miliónov eur bude určených na investície na podporu prechodu na čisté zdroje energie a energetickú nezávislosť, na financovanie zlepšenia plynárenskej a elektrickej infraštruktúry, ako aj na projekty obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie energetickej efektívnosti.
Európska únia okrem toho ponúkla krajinám západného Balkánu možnosť spoločného nákupu zemného plynu, LNG a vodíka a vyzvala ich, aby túto možnosť čo najskôr využili. Ako dodala, REPowerEU plán pomôže EÚ i západnému Balkánu znížiť závislosť od ruského plynu. Únia okrem toho prostredníctvom energetického spoločenstva otvára štátom západného Balkánu aj trh elektrickej energie.
Pokračovanie v realizácii Ekonomického a investičného plánu (EIP) a zelenej a digitálnej agendy pre západný Balkán pomôže posilniť ekonomiku a odolnosť regiónu, uvádza sa v deklarácii. Investičný balík v rámci EIP dosahuje takmer 30 miliárd eur.
