Za dátum Nicholasovho úmrtia sa považuje 6. december 343. Pochovali ho v jeho biskupskom sídle v Myre. V roku 1087 boli jeho pozostatky prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari. Niektoré zdroje uvádzajú, že časti ostatkov získali kostoly po celom svete. V roku 2017 vedci datovali jeden takýto kúsok relikvie, išlo o bedrovú kosť nachádzajúcu sa v lokalite Morton Grove v Spojených štátoch. Odborníci vtedy potvrdili, že nález pochádza práve zo 4. storočia.
V stredoveku sa úcta k tomuto svätému mužovi rozšírila do všetkých častí Európy. Stal sa patrónom Ruska, Grécka, Lotrinska, Sicílie a takisto detí, námorníkov, slobodných dievčat, obchodníkov aj majiteľov záložní. O jeho ochranu prosí napríklad aj mesto Fribourg vo Švajčiarsku. V Európe mu bolo zasvätených tisíce chrámov.
Oddanosť k Mikulášovi sa neskôr vytratila v protestantských krajinách Európy okrem Holandska, kde sa spomínal pod menom Sinterklaas (holandský variant mena St. Nicholas). Holanďania, ktorí kolonizovali Ameriku v 17. storočí, priniesli povedomie o slávnom svätcovi aj na tento kontinent. Pomenovanie Santa Claus sa ujalo v anglicky hovoriacej časti krajiny.
Na Slovensku sa zachoval zvyk, podľa ktorého putoval Mikuláš so sprievodom, v ktorom nechýbal ani čert, a obdarúval deti, ktoré po celý rok poslúchali.
Zdroj: www.britannica.com, zivotopisysvatych.sk, catholica.cz
