Aké sú vaše spomienky na Mikuláša z detstva? Predsa len, doba bola iná, materiálne nebolo toho veľa ako dnes.
Mikulášske balíčky boli takmer ako cez kopirák, rovnaké rok čo rok, to si presne pamätám. Jablká, orechy, občas búrske oriešky, jeden pomaranč a, samozrejme, aj uhlie ako varovanie, že nie vždy sme boli najposlušnejší. Spomínam si, ako som prvý raz jedla banán, keď som mala asi 10 rokov, ale vtedy nám to ani nechýbalo, ani sme nebanovali, že to nemáme. Celý rok sme mali orechy, sušené slivky, kompóty, obyčajný maslový chlieb, na ktorom bola natretá vrstva domáceho džemu – to boli lahôdky, ktorými nás stará mama častovala, takže vôbec sme nemali pocit, že nám niečo chýba. Vtáčie mlieko a kakaový puding - to boli sladké bonusy.
Ste speváčka, herečka, umelkyňa, patrili k vášmu detstvu aj účinkovania na mikulášskych besiedkach?
Od škôlky som neustále vystupovala, môj otec hral na harmonike, bežne som s ním doma spievala. Nemala som trému, bolo to pre mňa úplne prirodzené. Na základnej škole som mala učiteľku, ktorá nemala deti, držala nado mnou ochrannú ruku, fandila mi. Rodičom už v druhej triede predpovedala, že budem speváčka alebo hudobníčka a celý čas ma k tomu viedla. Milujem tú cestu a som za ňu denne vďačná. Lebo ma to baví aj živí. Občas, samozrejme, pociťujem zodpovednosť, aby vystúpenie dobre dopadlo, ale trému a strach z publika nepoznám. Pravda je, že sa veľmi zodpovedne pripravujem, kým predstúpim pred publikum.
Aj pri svojich troch deťoch ste asi pokračovali v tradícii... Boli každý rok balíčky?
Milujeme to s manželom, aj keď, pravda, rokmi sa obsah balíčkov menil. Čižmy museli byť naukladané a vyglancované vopred a deti občas dostali aj peniaze na knihy alebo do kina. Juraj, môj muž, je knihomoľ a potrpel si na to, aby čítali viac ako len povinné čítanie. Uhlie už vymizlo, ale môj muž deti priam šokoval, pridal cibuľu. Hlavne Scarletka si našla niekedy aj dve, keď bola veľmi papuľnatá. Ostala som pri zemi aj napriek širokému sortimentu maškŕt, ktoré sú dnes k dispozícii. Moje deti milujú kokosové pusinky a ja som im ich do balíčkov piekla. Kupovala som im aj zemiakový cukor, ktorý bol skvelý, škoda, že ho niet. No a dostávali tiež viac ovocia.
Čo prevzali z rodinných tradícií vaše deti, keď dospeli?
Hlavne stretávanie sa, vzájomnú blízkosť. Či už sa stretneme u mňa pri obede alebo na kávičke, ale organizuje to aj nevesta, Rolandova manželka. Teší ma, že aj keď mám tri vnučky v zahraničí, zvyšok rodiny si dokážu prispôsobiť program, keď priletia na Slovensko, aby sa stretli. Sú to všetko dospelé deti, najmladšia vnučka mala koncom novembra 18, najstaršia má 25. Majú vlastný program, ale byť spolu je pre celú moju rodinu dôležité. Zážitky a spomienky sú najviac. Už tento rok nerobím balíček každému zvlášť, ale do rodiny dostanú darčekový kôš, kde si každý nájde to svoje, bude tam medovina, med, ovocie, oriešky, čokoláda a nejaké prekvapenia. Obdarúvam ich podobne aj cez rok a snažím sa prispôsobiť aj oblečenie danej príležitosti, takže tento rok to bude červený kabátik a mikulášska čiapka. Budem poslom Mikuláša.
