Druhou prekážkou bol napnutý domáci rozpočet. „Môj dvojtýždňový turnus v Piešťanoch stojí 5 000 eur a bez nadácií a zbierok by som to neutiahla,“ dodala s tým, že sa stále nedočkala spravodlivosti, pretože s vinníkom nehody z Rumunska sa nezačal súd.
Znovu sa naučila žiť
V nemocnici, keď ešte nehýbala rukami, chcela nejako písať. Preto sa naučila myšlienky zaznamenávať očami. „Chvíľu trvalo, kým som sa to naučila, ale už som samostatná. Očami si zapisujem, čo potrebujem spraviť, aj to, čo mi napadne. Aspoň v tomto som úplne samostatná. Len mi niekto musí pustiť počítač,“ usmiala sa žena, ktorá neskôr založila OZ Nádej po úraze v snahe pomáhať ďalším zraneným ľuďom.
Aj vďaka nemu absolvovala 5 turnusov. Oplatilo sa! Hýbe rukami a pred rokom jej dokonca odstránili trubicu na dýchanie. Lenže stále má dieru po tracheostómii. „Plánujem ísť na operáciu, aby mi ju uzavreli,“ naplánovala si.
Hlavným dôvodom, aby sa nevzdala, je Oliver. „Nesmie vidieť, že to vzdávam. Sú aj náročné dni,“ doplnila s tým, že až 4-krát týždenne cvičí. „Začali by mi atrofovať svaly a pohyblivosť by sa nezachovala. Vďaka tomu môžem s pomocou asistentky navariť a potom čakám na Oliverka, kým sa vráti zo škôlky. Niekedy ho komandujem z postele,“ šibalsky sa usmiala.
