Za Budapešťou do auta so štvorčlennou posádkou narazil rumunský vodič. Vozidlo, v ktorom sedela, skončilo na streche a s vážnymi zraneniami ju previezli do nemocnice. Ochrnula a 9 mesiacov ležala na ARO. Z nemocnice odišla na vozíku, no napriek pesimistickým prognózam robí veľké pokroky. Hovorili jej, že sa nebude hýbať, vďaka rehabilitáciám už hýbe rukami a píše očami.
Mala malého synčeka, s ktorým sa rada šantila. Stavali snehuliakov, naháňali sa a cez víkendy doma skladali lego či chodili na prechádzky. Veronika bola pred štyrmi rokmi vitálna a v podstate bezstarostná mamina, no stačilo pár minút na maďarskej diaľnici a takmer prišla o život.
Hasiči ju vyprostili z auta prevráteného na streche a v zlom stave ju transportovali do nemocnice. Prežila, no keď sa prebudila na áre, nemohla sa pohnúť. Lekári jej povedali, aby sa začala zmierovať s tým, že sa možno nepohne.
Predstava, že by sa nemohla učesať, nalíčiť alebo upraviť, keď pôjde von, ju desila. Potom ju však zamrazilo... Myšlienku na to, že by nepohladkala synčeka Oliverka (5), aj to, že by mu už nikdy nenavarila alebo neskontrolovala domáce úlohy, rázne zamietla. Bezvládna na posteli sa rozhodla vzoprieť sa osudu.
Potrebovala však drahé rehabilitácie a prvú prekážku predstavovala trubica na dýchanie, ktorú mala. „Do Kováčovej ma nechceli zobrať kvôli tracheostómii, takže do úvahy pripadalo jedine súkromné centrum v Piešťanoch,“ prezradila.
