Veď o Slovensku sa vie, že je to národ hokejový! Kniha s názvom My sme Slovan môže byť tipom na vianočný darček aj pre tých, pre ktorých Slovan nie je srdcovkou. Autorský kolektív na čele s Borisom Vanyom skvele skĺbil fakty so zákulisím a vybral naozaj legendy, ktoré žiarili nielen v belasom.
Kniha obsahuje na 440 stranách sto jedinečných príbehov o najväčších legendách klubu, slávnych zápasoch, dôležitých udalostiach a klubových fenoménoch. Ak chcete vedieť, kto bol majster „rybičiek“, koho prezývali „Čočkin“, „Sliepka“ či „Mara, ako vznikla Duchoňova hymna, kto vymyslel „alpačku“, siahnite po diele, v ktorom zaujmú nielen písmená, ale aj fotografie. Tých je 500 a do knihy ich vybral známy športový fotograf Ján Súkup (72), ktorý hokej fotí už viac než polstoročie.
Koľko fotografií Vám prešlo rukami, kým ste vybrali tie, ktoré sa nakoniec dostali do knihy?
Ťažká otázka, keďže som prehliadal fotografický archív za 50 rokov mojej fotografickej kariéry, nedokážem povedať presné číslo, ale odhadujem to na 4 až 5 tisíc záberov. Problémom bolo, že digitálne fotky mám len za posledných 15 rokov a ostatné som musel vybrať pomocou lupy a skenovať z negatívov a diapozitívov. Dôležitá bola aj úprava vybratých fotografií retušovaním, úpravou farebnosti a výrezom. Všetko to bolo veľmi časovo náročné, aj keď sa hovorí, že dôchodca má dosť času, z vlastnej skúsenosti viem, že to nie je pravda...
Viete povedať koľko fotografií hokejistov v belasom ste urobili?
Nikdy som to nepočítal, lebo jedna vec je, koľko som nafotil a druhá, koľko bolo použiteľných. Odhadujem, že použiteľných bolo do päť až šesť tisíc.
Spomínate si na prvý zápas hokejistov Slovana, ktorý ste fotili?
Veľmi si na to nespomínam, mohlo to byť v roku 1972, ale dobre si spomínam na rok 1976, keď som sa stal fotoreportérom v športovom obrázkovom časopise Štart, kde som dostal do vienka aj hokej a ten sa potom na dlhé roky stal mojím športom číslo jeden.
Vyslúžili ste si niekedy od Slovanistov kritiku za svoju fotografiu?
O tom neviem, ak áno, nikto mi to nepovedal...
Ak by ste mali vybrať niektorého z hráčov za tie roky, s kým sa najlepšie spolupracovalo?
Nie je ľahké si vybrať z množstva hráčov, ktorí sa mi mihli pred objektívom tak, aby som na niekoho nezabudol. Rád si spomínam na spoluprácu s Marcelom Sakáčom, Dušanom Pašekom, Darom Rusnákom či Zdenom Cígerom a z funkcionárov to bol môj priateľ Vlado Paštinský.
Aký úspech by ste Slovanu želali do ďalšej storočnice?
Slovanu želám veľa šťastia a aby sa im podarilo dosiahnuť aj titul v hokejovej Európe, samozrejme, veľa domácich titulov a aby dlhé roky svojou hrou robili radosť fanúšikom, Bratislave, ako aj celému Slovensku.Mária
Aj oni boli na krste
Prišli viacerí, hádam sme na niekoho nezabudli :) Okrem Jozefa Golonku či Júliusa Černického nechýbali bývalí hráči Milan Lano, Milan Kužela, Marcel Sakáč, Dárius Rusnák, Vladimír Lukscheider, Marián Bezák, Ľubomír Pokovič, Róbert Pukalovič, Marián Horváth, Jozef Pethö, Vlastimil Škandera, Ľubomír Višňovský, Marek Uram, Petr Pavlas, Pavol Rybár, Vladimír Vlk, Slavomír Pavličko, Igor Rataj, Peter Podhradský, Martin Štrbák, Michal Sersen, ale prišiel aj tréner Július Šupler, legendárny kustód Samuel Petráš či niekdajší funkcionári Stanislav Demovič, Jozef Bučko, Vladimír Paštinský, Ján Stanovský, Pavol Macko alebo Juraj Bakoš.
