„Až tam, bolo to v máji, som si uvedomila, ako sa asi cítil, že mi to vôbec povedal. Aký strach a čo všetko musel prekonať. Teraz už je pre mňa Lukáš,“ dodala Sabina, ktorá musela čeliť aj okoliu.
„Bála som sa, čo na to povie napríklad dedko, môj otec, keďže je to iná generácia, ale bola som prekvapená, že to bolo úplne prirodzené,“ dodáva tmavovláska, ktorá však vie, že pred sebou majú ešte dlhú cestu.
„V škole si to vybavil úplne sám, aby ho volali chlapčenským menom. Nikto mi to ani nepovedal, nevedela som to, asi si v škole mysleli, že doma to máme vyriešené. I keď začiatky boli ťažké, od nového školského roka ho už všetci volajú Lukáš,“ priznala nám pani Drtinová, ktorej však spôsobuje ľútosť fakt, že jediný, kto z rodiny Lukáša neprijal a nevie sa s tým zmieriť, je jej starší syn. „Už má vlastnú rodinu a býva inde, ale on s tým stále nie je vyrovnaný,“ priznala na záver.
