Informuje o tom Zelená linka Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR na sociálnej sieti.
Odpad sa do morí a oceánov podľa Zelenej linky môže dostať z pevniny a to až 80 percent. Ďalším zdrojom sú rybárske lode. "Až 27 percent odpadu predstavuje odhodený rybársky výstroj ako napríklad siete, laná či rôzne pasce," poukazuje.
Plastový odpad sa v oceáne nikdy úplne nerozloží. Namiesto toho ho slaná voda a slnečné žiarenie "rozbije" na množstvo malých kúskov. "Tie potom plávajú v spoločnosti ešte nerozpadnutého odpadu a pôsobením oceánskych prúdov vytvárajú na hladine akési odpadové špirály. Najznámejším takýmto útvarom je Veľký pacifický kôš, ktorý sa nachádza v severnej časti Tichého oceánu," vysvetľuje linka. Dodáva, že jeho rozloha môže mať až 1,6 milióna kilometrov štvorcových.
Určitá časť odpadov skončí vyplavená na pobrežiach. Odpad je problémom aj pre morské živočíchy, ktoré si mýlia plast s potravou. "Odhaduje sa, že 90 percent všetkých morských vtákov a 52 percent korytnačiek plasty konzumuje. Žalúdok naplnený nestráviteľným odpadom môže zamedziť prijímaniu ďalšej potravy a zviera tak zomiera od hladu," skonštatovala Zelená linka. Do odpadu sa tiež môžu podľa nej zvieratá zamotať, čo pre nich znamená takmer smrť, keďže tak nemôžu uniknúť pred predátorom či prijímať potravu.
