Prečo sa takto „prepíname“? Ako sa v tej chvíli ovládnuť, a pritom sa koniec-koncov sami cítiť lepšie?
Podľa psychologičky Vladimíry Kurincovej Čavojovej, ktorá sa v rámci Slovenskej akadémie vied venuje sociálnej psychológii, naše typické reakcie pri stretnutí s druhými vodičmi ilustrujú fenomén, ktorý experti nazývajú tzv. základnou atribučnou chybou. „To znamená, že keď sledujeme nejaké správanie, automaticky na základe toho prisúdime človeku nejakú vnútornú charakteristiku. Práve situácie na ceste sú ideálnym príkladom, niekto ma predbehne, tlačí sa na mňa v zápche, vytrúbi ma, nedá mi prednosť či smerovku a okamžite sa spustí spŕška – ,je to blbec, nevie jazdiť, je to arogantný Bratislavčan‘ – dosadím si tam akýkoľvek predsudok a pripíšem príčinu tomu človeku,“ hovorí odborníčka z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
„Druhí to robia naschvál, ja nie“
Táto optika však platí väčšinou len, keď „nálepkujeme“ vinníkov na druhej strane. Keď urobíme chybu my, často to berieme inak. Máme tendenciu povedať napríklad „nevšimol som si tú značku, mám len zlý deň, inak by sa mi to nestalo“. „Ospravedlníme si to len nejakou situačnou charakteristikou, ktorá to spôsobila. Druhým vodičom však automaticky pripisujeme zlý úmysel. Filtrujeme to, že to môže byť len začiatočník, mať možno stres, alebo prežívať náročné obdobie, je tam množstvo situačných dôvodov, ktoré môžu ovplyvniť jeho pozornosť a správanie na ceste,“ usudzuje Vladimíra Kurincová Čavojová.
Treba posilňovať svoju empatiu
Hoci je samozrejmé, že na cestách sa nájdu aj skutočne bezohľadní vodiči, nie je nič prekvapivé, že to, ako v nepríjemných situáciách zareagujeme, závisí len od nás.„Keď si vezmeme napríklad cezpoľných vodičov, je na nás, či im budeme pri čo i len najmenšom zaváhaní nadávať, alebo zvolíme iný prístup – pribrzdíme, budeme ohľaduplnejší, skúsime pochopiť, že idú pomalšie, lebo nepoznajú naše prostredie. Nevieme, čo sa v druhých vodičoch odohráva – možno sedia po pol roku od nehody prvýkrát za volantom, alebo prežívajú traumu, dozvedeli sa práve zlú správu, a preto robia pochopiteľne za jazdy chyby. Skrátka, treba pracovať na svojej empatii,“ vysvetľuje psychologička.
Nereagujte hneď a uvidíte, že to „vyšumí“
V psychológii existujú aj určité tipy, ako z nás urobiť pre druhých príjemnejších vodičov na cestách, čím pomôžeme aj sami sebe a našej vnútornej pohode. „Pri sadnutí do auta pomôže jednoduchý nádych – výdych a uvedomenie si, že sa prepínam do iného režimu. Podobne ako s dychom, je dobré uvedomiť si napätie v tele a uvoľniť ho, aby sme napríklad nesedeli v stuhnutej pozícii. Ideálne je dopriať si vždy extra čas – nesadáme do auta na poslednú chvíľu, keď už vieme, že každé zdržanie na semafore alebo za pomalším šoférom bude znamenať, že budeme meškať,“ radí expertka, podľa ktorej je treba sa cvičiť aj v tom, že budeme robiť odstup medzi emočnou reakciou. Inak povedané, keď aj dôjde k nejakej miernej, život neohrozujúcej kolízii s iným vodičom, nebudeme reagovať hneď, pozdržíme svoje ventilovanie sa.
„Takisto je dobré nastaviť sa tak, že ak urobím nejakú chybu ja, druhému vodičovi sa ospravedlním, či už jednoduchým gestom alebo zablikaním. Všetkým nám predsa padne takýto ľudský prístup dobre. Zvlášť v súčasnosti veľmi potrebujeme vzájomne si prejavovať ľudskosť, rešpekt, byť k sebe milší. A to nielen na cestách, ale vo všetkých oblastiach spolunažívania,“ uzatvára Vladimíra Kurincová Čavojová.
Kruh na hrudi ako gesto pre „prepáč“
Štandardne používaných fráz a posunkov, venovaných ostatným vodičom, keď s nimi prídeme do interakcie, je viac než dosť. A všetky sú väčšinou vulgarizmy, ktoré nikto z nás nechce počuť a vidieť namierené na seba.
Keď nám niekto skríži cestu, alebo sa dopustí nejakej chyby za volantom, určite lepšie, ako vykríknuť nadávku a vystrčiť prostredník, bude pre našu vlastnú psychiku vôbec nezareagovať a šoférovať pokojne ďalej. A keď urobíme niečo nechcené voči druhým vodičom my, ešte lepšie padne nám aj druhej strane, keď vyjadríme slovo „prepáč“. Vedeli ste, že na vyjadrenie ospravedlnenia sa druhému existuje v medzinárodnej posunkovej reči konkrétny znak? Stačí zovrieť dlaň v päsť a urobiť ňou kruh na hrudi v smere hodinových ručičiek, prípadne vo vzduchu, aby to dobre videl aj vodič, ktorému svoje gesto posielame.
Ako tento posunok vyzerá a prečo je dobré o ňom vedieť, ukazuje aj video poisťovne KOOPERATIVA.
Práve poisťovňa KOOPERATIVA, v ktorej si uzatvára poistenie svojho auta najviac Slovákov a Sloveniek, pracuje s gestom „prepáč“ v novej kampani. Ňou približuje nielen praktické výhody svojho zvýhodneného riešenia komplexného poistenia auta AutoMat, ale všetkých vodičov chce zároveň motivovať k tomu, aby sme si na cestách prejavovali viac rešpektu. V týchto časoch je akýkoľvek – aj tento zdanlivo nenápadný – prejav človečenstva pre každého z nás príjemný a potrebný viac než kedykoľvek predtým.