Stav sa zhoršoval
Jozefovi sa však v noci natoľko pohoršilo, že mal v moči zrazeniny krvi. „Volala som opäť záchranku. Otca previezli do Žiliny, kde mu predpísali lieky a opäť ho poslali domov. Brat ho doviezol nadránom. Keď som ho videla, bolo mi do plaču. Vo vrecúšku s močom, ktorý mal na sebe, bola natečená krv.“
Po tretí raz teda volala záchranku a ukázala im krv vo vrecúšku. „Oni mi povedali, že je to v poriadku, že otec je čiperný a krv sa mu dotvorí. Tak to už ma úplne šokovalo,“ hnevá sa nešťastná Eva. Otcovi preto vybavila lekára v Oščadnici. Tam ho vyšetrili s tým, že by mal mať všetko v poriadku a nemá ani žiadny nádor. Zdravotný stav Jozefa sa však po niekoľkých dňoch tak rapídne zhoršil, že odpadol na dvore domu.
„Otec už mal sivú až popolavú farbu. Mal sťažené dýchanie. Prišla záchranka, celého ho vyzliekli a nahého ho dali do vozidla, pričom ho len zakryli fóliou. Oživovali, no všetko bolo márne. Skonal priamo v sanitke,“ plače Eva s tým, že toto si jej otec nezaslúžil a bude sa súdiť s nemocnicami dovtedy, dokiaľ nedokáže, že pochybili.
„Toto bolo pre môjho otca také nedôstojné a také ponižujúce... Keby ho len raz nechali na pozorovaní, nemuselo sa to stať,“ myslí si Eva, ktorá podala sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po preštudovaní prípadu tam však nijaké pochybenie v postupe lekárov nenašli.
