Keď sa Lucii narodila dcéra, trošku žiarlil a vyžadoval si viac pozornosti, preto sa mu snažila stále venovať. „Bol posledné šteniatko, ktoré už nikto nechcel, pretože bol divoký a neposedný. To mu zostalo, ale k mojej povahe to úplne sedí. Všetko zo mňa cíti. Keď som chorá, leží pri mne a je tiež chorý. Keď som veselá, teší sa so mnou. Mala som veľmi ťažké obdobie, tak bol stále pri mne a oblizoval ma. Každý deň mi dáva pocit, že ma ľúbi.“ Občas ju aj poriadne rozosmeje. „Minule som išla na WC v nákupnom centre a, samozrejme, musel ísť so mnou. Prestrčil hlavu pod kabínku kde sedela iná pani a tá sa tak zľakla, že skoro dostala infarkt. Mňa to ale fakt pobavilo. On je proste špeciálny pes, ktorého mi zhora poslali na zem, je to moja druhá polovica srdca.“
Števo Martinovič (40)
„Môj psík sa volá sa Phil a toto meno mu dali ešte v Slovenskej aliancii ochrancov zvierat, odkiaľ som si ho adoptoval. Podľa mňa sa mu veľmi hodí, tak som sa rozhodol, že mu ho nebudem meniť,“ hovorí herec. So svojím parťákom chodí všade, dokonca aj do fitnescentra. „Najradšej má samozrejme prechádzky, takže chodíme veľmi často do prírody, ideálne tam, kde je veľké priestranstvo, pretože Phil miluje behať. Okrem toho navštevujeme aj výbehy, kde postretá vždy iných psíkov, keďže má veľmi kamarátsku povahu.“
Phil dokonca navštevuje psiu škôlku, keď má jeho pán pracovné povinnosti. „Dávam ho do dvoch škôlok. Jedna je skôr kaviareň, tam psíkov postrážia a vyvenčia a z druhej preňho aj prídu, má tam výbeh a prejdú si s ním základnú poslušnosť. Práve tam sa mu podarilo preskočiť kóju vysokú takmer dva metre,“ chváli ho Števo, ktorého jeho pes každý deň rozosmieva. „Naposledy ma však nahneval, keď vyšmátral skrytú štrúdľu a nechal mi len roztrhaný obal.“ Hovorí sa, že pes sa začne po čase na svojho pána podobať. „Je krásny, myslíte, že aj to sa časom prenesie na mňa?“ zasmeje sa.
